Začiatkom 20 storočia pôsobilo priamo v Bytči okolo 10 kováčov, priezviská, ktoré do dnes v Bytči rezonujú: Skotnický, Lulák, ale aj Špány, ktoré už zaniká, mali svoje živnosti na okraji mesta bokom od Kominárskeho domu a na Hornej ulici, ktoré boli neodmysliteľné svojou vôňou spálených konských kopýt.

 

Jednou z cenných vlastnosti kováčov bolo úsilie zdokonalovať svoju prácu, ako bolo podkúvanie koní , výroba roľníckych potrieb i drobného náradia pre domácnosť, ako i pekné a celkom prirodzené výrobky umeleckých ozdôb na dvere, brány, ploty, závesy, balkóny, zábradlia na schodištia atď. A stávali sa skutočnými kráľmi v tvarovaní žeravého poddajného kovu.Pri tejto rozumovej i veľmi namáhavej fyzickej práce s kladivom, kovadlinou a dúchaním mechov do žeravej pahreby, tieto práce spájali neobyčajnú zručnosť, osobitú krásu, ktorou vzbudzovali všeobecný obdiv.

zdroj foto : www.oslavica.sk

 

Obávam sa, že o pár rokov už naši potomkovia, ako i niektorí z nás, nebudú vedieť, ako takéto rody žili a ako pokračujú, preto nazrieme do jedného z nich. Štefan Špány s manželkou Máriou rod. Treskoň, ako rodina kováča mali svoju dielňu pri riečke Petrovička – ulica Hlinkova. Bola to kresťanská rodina, ktorá mala 10 detí, ktoré vyrastali v blahobyte, veď ich vychovávala múdra žena, na ktorej pleciach ležala ťarcha veľkej rodiny.

Dcéry sa učili variť, dievčenské práce, jazyky a práce okolo domu. Všetky deti sa nedožili dospelosti a predčasne odchádzajú do studeného náručia, ostatné deti sa v živote veľmi pekne uplatnili. Jeden syn pokračoval v dedovizni až do predčasnej smrti . Ešte vyše dve desaťročia kováčska dielňa pracovala pod riadením Komunálu až do regulácie potoka Petrovičky, kedy bola zbúraná a nahradená parkovou výzdobou.

Syn Rudo a Štefan sa od malička líšili od svojich vrstovníkov, rýchlo chápali, ľahko sa učili a mali veľa neobvyklých záujmov. Štefan skončil vyššiu školu strojnícku a upísal sa energetike, ako i jeho syn Prof. Ing. Viktor Špány DrSc – Bytčan. Bol medzi prvými inžiniermi elektrotechniky, ktorý nastúpil na Banícku Fakultu VŠT v Košiciach, kde začal pripravovať prvú generáciu odborníkov ako i rozvíjať výchovu inžinierov v oblasti elektrotechniky. Zvolil si cestu, kde sa rešpektujú pravidlá elektrotechniky a zákony. Tieto zákony boli, sú, a budú za každého režimu rovnaké. Súviselo to s jeho životnou filozofiou, ktorú nemohol voľne rozvíjať v rámci úvah a svojho duchovna a vierovyznania. Tým jeho životná cesta nebola vždy hladko vydláždená.

V roku 1969 bola založená Elektrotechnická fakulta VŠT v Košiciach, kde sa stal vedúcim Katedry elektroniky a pod jeho vedením vzniká špičkové pracovisko na Slovensku, kde pôsobil až do roku 1986. Toto pracovisko nemalou mierou prispelo k vytvoreniu úplne novej generácie inžinierov, revolučnej technológie postavenej na polovodičovej elektronike, kde sa stáva jej priekopníkom a noví inžinieri nachádzajú uplatnenie v celom svete. Tento odliv do zahraničia do istej mieri našu spoločnosť kompromituje, keď schopné mozgy slúžia zahraničiu a Slovensko na tom dopláca. Ale už je to tak.

I keď Slovensko nemá oficiálny kozmický program, pracovisko prof. Špányho prispievalo a podieľalo sa na výskume a mierovom využití kozmu po niekoľko desaťročí. Táto doména náleží svetovým veľmociam a sme hrdí, že na dobývaní kozmu sa podieľajú i pracoviská na Slovensku a jedným z ich vedúcich pracovníkov bol i Bytčan prof. Špány. Pracovisko na VŠT pod jeho vedením riešilo veľmi významné vedecko – výskumné projekty zamerané na elektronizáciu celého národného hospodárstva, zvlášť lekársku elektroniku a moderné komunikačné systémy. Vychoval pre túto oblasť početnú skupinu vedúcich pracovníkov.

zdroj foto: www.kosice.sk

 

Jeho prispením sa na Slovensku vytvorili podmienky na využívanie progresívnych elektrotechnických systémov vo viacerých oblastiach národného hospodárstva v podnikoch i firmách.Mrzí nás, že po roku 1989 sa na Slovensku špičkové technológie nerozbehli, tak ako boli naštartované, ale dostali sa do útlmu. Prestal pracovať polovodičový priemysel, zaostalo strojárstvo, hutníctvo, aplikácie v poľnohospodárstve a okrem pár malých výnimiek momentálne nemáme vysoké technológie v počítačoch, meracích prístrojoch, ani v polovodičoch. V oblasti elektroniky publikoval mnoho článkov popularizujúc vedu, vedeckých prác a odborných prác. Je autorom učebníc ako :

• Mikroelektronika I, II, pre vysoké školy,
• Signály a prenosy,
• Elektronické obvody 1,2. Ako aj viacerých patentov, ktoré sa využívajú vo výrobkoch spotrebnej elektronike. Je to uznávaný odborník na Slovensku ako aj v zahraničí. Patrí ku skromným ľuďom a s veľkým otvoreným srdcom.

 

Prajeme Vám pán prof. Špány veľa zdravia, aby Ste nás naďalej obohacoval svojimi netradičnými pohľadmi za kulisy tej veľkej drámy, ktorú píše život a v ňom človek tak, ako hovoríte: „z Božej milosti, veď aj ľudské srdcia chcú byť naplnené hĺbkou viery“.