Sobášny palác

Sobášny palác

bytcan.sk - Sobášny palácV piatok 23 októbra 2009 sa zámocky areál v Bytči stane dejiskom jednej z najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských podujatí posledných rokov v Žilinskom kraji. Presne v tento deň sa uskutoční otvorenie novozrekonštruovaného Sobášneho paláca. V bohatom kultúrnom programe, ktorého začiatok je naplánovaný na 14 hodinu vystúpi: Zbor starej hudby Arcus, Terchovská muzika Terchovan a študenti žilinského konzervatória. Nebude chýbať ani palatín Juraj Thurzo so svojimi dcérami, svadobná hostina a množstvo sprievodných atrakcií. Počas slávnostného podujatia bude otvorená stála výstava o histórii paláca pod názvom „Sobášny palác v Bytči – stredoeurópsky klenot.“ Ešte pred sprístupnením novozrenovovaných priestorov Sobášneho paláca by bolo vhodné v krátkosti si pripomenúť jeho bohatú minulosť.

Sobášny palác v Bytči je zakomponovaný do známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Zámocký areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom, Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle (ZUŠ a reštaurácia Palatín) a vstupnej budovy z konca 19. storočia. Samotný Sobášny palác dal postaviť uhorský palatín Juraj Thurzo pre potreby slávnostných rodinných udalosti. Jeho hlavným účelom sa však stali svadobné hostiny jeho dcér. Z najväčšou pravdepodobnosťou palác stavali talianski majstri, ktorí pracovali aj na budovaní bytčianskom zámku.

Dokončený bol v roku 1601, čoho dôkazom je nápis nad hlavným portálom. Táto jednoposchodová budova obdĺžnikového pôdorysu, je svojim prevedením i účelom nepochybne špecifickou stavbou, pretože podobne veľký priestor sa v danej dobe na území Slovenska nenachádzal. Fasády Sobašného paláca sú bohato zdobené sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi, najmä okolo kamenných okien a portálu. Nad hlavným portálom vyčnieva nápis, ktorý vo voľnom preklade informuje o tom, že : „Juraj Thurzo dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601.“ Nad nápisovou doskou vstupného portálu sú dominantné erby Juraja Thurzu (dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami) a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej.

bytcan.sk - Sobášny palác

Samotná budova Sobášneho paláca je jednoposchodová s obdĺžnikovým pôdorysom. Na prízemí bola zriadená rozsiahla vstupná hala zaklenutá šiestimi krížovými klenbami na dva stredné, nosné stĺpy a po bokoch boli hospodárske miestnosti: kuchyňa s potrebným skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná (sobašná) sála, ktorá má rozmery 34,5×12,5 metra. Pôvodné rozdelenie a určenie Sobašného paláca slúžilo iba počas života palatína Juraja Thurza a jeho syna Imricha.

bytcan.sk - Sobášny palác

Po vymretí Thurzovcov, ktorí v Bytči zriadili okrem ineho slavnú knižnicu s viac ako 800 zväzkami kníh, či klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, zmenili sa aj osudy bytčianskeho zámku a Sobašného paláca. Ten sa dostal roku 1624 do rúk Esterháziovcov. Počas ich panovania roku 1647 palác vyhorel, bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely(sklady, dreváreň a sýpka). Roku 1862 Esterháziovci zámok aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho neskôr v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy; vlastný zámok prebudovala na byty, Sobášny palác, devastovaný požiarom roku 1856, v interieri celkom prestavali a roku 1886 upravili na administratívnu budovu okresného súdu. S postupnou realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. V sučasnosti sa v priestoroch bytčianského zámku nachádza Štátný oblastný archiv MK. Sobašný palác je od roku 2002 vo vlastnictve Žilinského samospravného kraja, jeho správcom je Považské múzeum v Žiline.

bytcan.sk - Sobášny palác

Sobašný palác svojou architektonickou formou a celkovým usporiadaním kedysi plnil len spoločenské funkcie. Známy bol v prvom rade ako miesto konania honosných svadieb Thurzových dcér, alebo veľkolepých pohrebov palatína a jeho manželky. Avšak samotný palác slúžil aj ako sídlo okresného súdu, základňa nemeckého vojska či sýpka s obilím. To všetko sa dnes stáva minulosťou.

Vďaka finančnej podpore Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a zdrojov Žilinského samosprávneho kraja, sa podaril ojedinelý projekt, za pomoci ktorého budú novozrekonštruované priestory paláca opätovne slúžiť pôvodným účelom, ale aj širokej verejnosti hľadajucej kulturné a spoločenské vyžitie. Obnova paláca v celkovej hodnote takmer 2,3 mil. eur sa začala v apríli 2008 a komplexnou renováciou prešli počas 18 mesiacov jeho obe poschodia – vnútorné, ako aj vonkajšie priestory. Cieľom bolo prinavrátiť objektu, freskám a maľbám pôvodnú podobu zo 17. storočia. Ako uviedol riaditeľ Považského múzea v Žiline, PhDr. Boris Schubert – Sobášnemu palácu v Bytči bude dôstojne vrátená zašlá sláva „Našim cieľom je vyprofilovať Sobášny palác v Bytči ako multispektrálne kultúrne a reprezentačné zariadenie s významnou spoločenskou reputáciou či rešpektom, nielen v intenciách regiónu alebo kraja.“

bytcan.sk - Sobášny palác

V blízkej budúcnosti by mal Sobášny palác plniť reprezentačné účely, mal by sa stať multifunkčným spoločenským centrom so stálou expozíciou pamiatok UNESCO na Slovensku, organizovať by sa v ňom mali koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, ale aj študentské, kultúrne a vzdelávacie podujatia. Využívať ho budú môcť aj záujmové a vzdelávacie organizácie, ktoré pôsobia v tomto regióne ako napr. rôzné kluby, múzejná spoločnosť alebo Základná umelecká škola v Bytči.

autor: marc & foto archív autora

bytcan.sk - Sobášny palác

Použité materiály: www.zilina.net, www.muzem.net, www.mesto.sk, Chudomelka, Karol. 1978. Renesančná architektúra v Bytči. In Bytča 1378 – 1978. Martin : Osveta, 1978, s.216-237.

 

 

Autor ČLÁNKU

Branislav Šušolík

Branislav Šušolík

Zakladateľ a administrátor webového portálu www.bytcan.sk. Mám rád naše mesto, jeho históriu, jeho obyvateľov a jeho potenciál. Založením stránok www.bytcan.sk som chcel prispieť k propagácií nášho mesta, poukázať na jeho krásu, ale aj problémy.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

logo bytcan.sk - white

© 2007- 2021 BYTCAN.SK – Všetky práva vyhradené

Späť na vrch stránky