Hričovský hrad

Kam na výlet: Hričovský hradTento článok voľne nadväzuje na môj príspevok na stránkach www.bytcan.sk, Kam na výlet: Súľovský hrad. Takisto ako v tom prípade, tak aj pri Hričovskom hrade  pôjde v prvom rade o predstavenie zaujímavého historického a turistického miesta v blízkom okolí nášho mesta. Nikomu netreba pripomínať, že Bytča predstavuje určitú križovatku.

Ak sa pozrieme na ktorúkoľvek svetovú stranu, nájdeme niečo zaujímavé, kam sa dá dostať len tak chôdzou, bicyklom prípadne autom. Či už sú to Javorniky, alebo Súľov so svojimi prechodmi do okolitých oblasti ako Lietava, Rajec, Hričov, Maninská Tiesňava a podobne. V blízkom okolí sa nachádza aj niekoľko neobyčajných skalných zrúcanín slovenských hradov. Lietavský, Hričovský, Súľovský a Považský hrad. Po priblížení Súľovského hradu prišiel rad na Hričovský hrad.

Poloha hradu

Zrúcanina Hričovského hradu sa rozprestiera na vrchole vápencového brala vo výške 567 m.n.m. v severných výbežkoch Súľovských vrchov, približne 1 kilometer nad obcou Hričovské podhradie. Výborná strategická poloha hradu, v dostatočnej výške, nad riekou Váh, umožňovala kontrolu pohybu údolím rieky, kadiaľ v minulosti po jej oboch brehoch viedli významné obchodné komunikácie. To je jeden z dôvodov, prečo možno predpokladať aj praveké a veľkomoravské osídlenie hradného vrchu, ktoré potvrdzujú archeologické nálezy a valové opevnenie tiahnúce sa po hrebeni južne od hradu. Mladšie nálezy nám umožňujú domnievať sa i neskoršieho využitia obraného charakteru a to v priebehu 12. storočia a v prvej polovici 13. storočia. Vtedy územie prislúchalo nitrianskemu biskupstvu a opevnenie slúžilo zrejme ako útočisko.

História hradu

Kam na výlet: Hričovský hradVýstavbu samotného hradu historici predpokladajú do doby, krátko po tatárskom vpáde. V roku 1254 daroval kráľ Belo IV. zem a už stojaci kamenný hrad Hričov magistrovi Tolušovi, ako to vyplýva z mladšej listiny z roku 1265, vtedy sa Castrum Hrichou dostal do rúk Mikuláša, syna Pavla z rodu Bejchovcov. Keďže strmý a neobyčajne členitý skalný terén neposkytoval priestor pre väčšiu stavbu, rozmery novovybudovaného hradu boli relatívne malé. Pomerne veľké prevýšenie prinútili staviteľov vytvoriť budovy hradu podľa tvaru skál. Vznikol tak zaujímavý objekt bez vnútorného dvora tvoriaci so skalným útesom jeden celok.

Vstup do hradu taktiež predstavoval len otvor zasekaný do skaly. V roku 1282 hrad aj s neďalekou Lietavou zakúpil rod Balašovcov, avšak Matúš Čák Trenčiansky im ho čoskoro odobral a naspäť ho získali až po jeho smrti v roku 1321. Od prvej polovice 14. storočia bol hrad majetkom v správe kráľovských kastelánov, ako príslušenstvo bystrického županstva, v následnom storočí menil častejšie majiteľov. Relatívne dobré časy prežíval Hričovský hrad v dobách, keď kráľ Žigmund Luxemburský štedro udeľoval mesta a hrady svojej manželke Barbore. Tá sa s nadšením chopila svojho majetku, ktorý nechala opraviť a obsadila ho svojím vojskom.

 Pôvodná podoba najstaršej časti hradu z 13. storočia je doposiaľ neznáma, pretože pozorovateľné  Kam na výlet: Hričovský hradzostatky malého palácového jadra na vrchole brala sú dôsledkom neskorších prestavieb. Podstatne lepšie sa zachovalo murované opevnenie zo 14. storočia, ktoré vymedzilo členitú a stiesnenú plochu malého predhradia postupne zastavanú viacerými budovami. Prístup cez bránu v juhovýchodnej časti predhradia chránila hranolová, dovnútra otvorená bašta. Na sklonku stredoveku zastavali južnú časť predhradia viackrídlovým palácom, z ktorého sa zachoval východný priechodný systém napojený na prestavané palácové jadro. Pôvodná bašta sa tým stála súčasťou nového paláca. Do skaly zasekaná prístupová cesta do hradu bola zrejme ešte koncom stredoveku zabezpečená úzkym priechodom, ktorý sa ešte pred bránou jadra končil novou hranolovou vežou. Tam sa krytá prístupová trasa zalamovala na spôsob barbakánov, čím sa zvýšila obranyschopnosť prístupu a taktiež sa vytvorila ďalšia prekážka pre dobyvateľov. K prístupovej ceste sa ešte pripájalo druhé predhradie so vstupnou bránou na južnej strane ohraničenou skalnými blokmi. Už takmer zaniknuté opevnenie predhradia možno badať iba podľa stále viditeľných kotviacich lôžok múrov zasekaných do skál. Významnou stavebnou akciou počiatkom novoveku sa stala obnova hradu po dobytí cisárskym generálom Jánom Kartezianerom v roku 1527.

 Pomerne dobré zabezpečeného hradu sa zmocnili husiti. Obsadenie Hričova husitmi vyvolalo vojenský úder a hradu sa postupne zmocňovali viacerí známi vojvodcovia medzinárodného pôvodu. Významnú úlohu v dejinách tohto hradu zohral rod Podmanických. Blažej Podmanický bol členom vojska Jána Jiskru z Brandýsa, ktoré bolo známe aj ako armáda bratríkov. Podmanický získal Hričovský hrad spoločne aj s inými panstvami za svoj prechod do Čierneho pluku kráľa Mateja Korvína. Podmanickovci patria k dlhodobejším novovekým majiteľom hradu (1536 – 1558). V období ich pôsobenia, bola na hrade prevádzkovaná aj falšovateľská dielňa minci.

hricov_04Po smrti Blažeja Podmanického, sa majiteľom hradu neoprávnené stál žoldniersky kapitán Viliam Tettauer. Po jeho smrti si robili nárok na hrad nielen jeho potomkovia, ale opäť aj Podmanickovci. Nekonečné spory sa snažil vyriešiť až panovník Ferdinand I., ten hrad udelil Michalovi Imrefimu, ktorého predkovia tiež na Hričove nejakú dobu žili. Rafael Podmanický Hričovský hrad neopustil a odmietal ho vydať novému majiteľovi. Podmanický po podrobnom štúdiu rodového archívu, nakoniec listinou z roku 1468 dokázal Ferdinandovi I., že hrad Hričov skutočne patrí Podmanickým. Napriek tomu sa Michal Imrefy domáhal práva na hrad. Celý spor nakoniec ukončil Podmanický, keď Imrefimu vyplatil určité odstupné. Rok potom obávaný Rafael Podmanický zomrel, keďže nemal potomkov, tým sa skončila i kapitola tohto rodu na Hričovskom hrade.

 

 

Thurzovská éra

Novým správcom Hričovského hradu sa poverením kráľovskej komory stala grófka Anna Likarka. Správcom hradu bol Ján Kilian, známy taliansky staviteľ pochádzajúci z Milana. Počas jeho pôsobenia sa na hrade vykonali, ešte určite úpravy, no odchodom grófky Likarky začal hrad pustnúť. S úmyslom zveľadenia odkúpil hrad v roku 1563 predseda kráľovskej komory František Thurzo. Avšak prestavba Lietavského hradu a Bytčianskeho zámku, pod Kilianovym vedením, ho natoľko vyčerpala, že na údržbu Hričova mu nezostali žiadne finančné prostriedky. Centrom Hričovského panstva sa definitívne stalo mesto Bytča. Turzovi potomkovia hrad vlastnili až do jeho zániku v 17. storočí.

Prestavby hradu z obdobia renesancie v druhej polovice 16. storočia zanechali stopy najmä na budovách priestoru prvého predhradia okolo pôvodného palácového jadra. Pôvodný neskorogotický palác bol pri prestavbe rozšírený o ďalšie krídla na severe a západe, čím sa zachovalo len malé nádvorie, ktoré však neskôr taktiež zastavali. Horný hrad sa tak sformoval na kompaktný celok a na nevyhnutné hospodárske zázemie hradu. Pravdepodobne k hospodárskym budovám patril aj menší objekt, z ktorého sa dodnes zachoval pozostatok klenutého suterénu. Ďalšie hospodárske budovy môžeme predpokladať južne od skaly na ploche dnešnej lúky, kde sa do skaly prístupová cesta stáčala na severnú stranu a postupovala do podhradia.

 hricov_05Predovšetkým z dôvodu, že Thurzovci na hrade Hričov nesídlili, nevenovali jeho obrane a údržbe dostatočnú pozornosť. Poslednou bodkou v histórií hradu sa stalo Bočkajovské povstanie v roku 1605, keď nedbanlivo strážený hrad vyrabovali a spustošili hajdúsi. V nasledujúcom období ho majitelia už neobnovovali. Vyobrazenie z konca 17. storočia preto predstavuje sčasti zruinovaný hrad, ktorý sa po opustení zakrátko zmenil na úplnú zrúcaninu.

 

Súčastnosť

Dnes jeden z najstarších hradov na Považí predstavuje z diaľky viditeľnú romantickú ruinu. V pozostatkoch hradu môžeme objaviť stavebné úpravy zo 16. storočia, aj keď len v podobe niekoľkých architektonických detailov (nosníky a kamenné rámy okien). Za priestorom horného paláca sa zachoval kus klenby v miestnosti vysekanej do skaly. Aj  keď si Hričovský hrad svoje obdobie slávy už prežil a zub času sa na obraze jeho dnešnej podoby značne podpísal, výlet naň je dodnes neopakovateľným zážitkom. Svoju atmosféru zohráva aj niekoľko prístupových turistických chodníkov, ktoré lemujú mnohé nezvyklé prírodné úkazy. Z najslávnejších čias hradu nezostalo už takmer nič, no nádherný pohľad, ktorý sa nám naskytne z najvyšších bodov hradu stojí za vystúp na toto neobyčajné miesto.

 

Kam na výlet: Hričovský hrad

 

Zdroj.: 

Plaček, M. Bóna, M.: Hričov. Encyklopédia slovenských hradov,  Slovart, Bratislava, 2007, s. 135-138, ISBN 978-80-8085-287-0

Slámka, M.: Hričov. Kamenní strážcovia. Slovenský skauting, Bratislava, 2004, s.193-200, ISBN 80-89136-15-X

 Zdroj – farebné fotografie.:  Photo by Marc.

 Zdroj – ČB fotografie.: 

Slámka, M.: Hričov. Kamenní strážcovia. Slovenský skauting, Bratislava, 2004, s.193-200, ISBN 80-89136-15-X

Zanechať prvý komentár