Výstava s týmto názvom približuje bohatstvo rastlinstva tohto zaujímavého chráneného územia.  Súľovské skaly patria k pohoriam, ktoré svojou geomorfologickou a geologickou štruktúrou umožnili rozvoj pestrej a bohatej vegetácie.  Geologicky je územie tvorené prevažne treťohornými zlepencami uhličitanovej povahy (okruhliaky dolomitov a vápencov sú stmelené vápnitým tmelom). Súvrstvie zlepencov pri obci Súľov dosahuje značných mocností – viac ako 500 m – a typ zlepenca bol podľa tohto územia nazvaný ako súľovský zlepenec.

Pestrosť rastlinstva v území znásobuje aj tá skutočnosť, že Súľovské skaly sú územím, kde sa stretávajú dva hlavné smery šírenia rastlín. Je to smer panónsky, ktorý údolím Váhu doznieva v okolí Žiliny a karpatský, ktorý preniká hrebeňmi zo severu.

Rozmanitosť vegetácie územia prilákala už v minulosti viacerých botanikov. Jedným z prvých bol J. Ľ. Holuby ( v r. 1872).

Kvetenu Súľovských skál charakterizuje  značný počet druhov vzácnych a zriedkavých. Sú to predovšetkým relikty – druhy reprezentujúce v našej flóre zvyšok kveteny dávnominulých období vývoja našej prírody, napr. dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), tis obyčajný (Taxus baccata), borovica lesná (Pinus sylvestris).

 

Zaujímavú skupinu tvoria aj západokarpatské endemické druhy, ktoré sú svojim výskytom viazané na územie Západných Karpát. Sú to napr. soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) s centrom rozšírenia v Tatrách a v Súľove má najnižšiu lokalitu výskytu (400 m n.m.), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) s ťažiskom výskytu v sev.časti Nízkych Tatier, klinček lesklý (Dianthus nitidus) s ťažiskom výskytu v Krivánskej a Veľkej Fatre a iné.

 

Spomínané stretávanie sa dvoch smerov šírenia rastlín zdôvodňuje aj výskyt druhov horských a teplomilných v tomto území. Z teplomilných druhov najmä na južne orientovaných svahoch  rastú napr. marulka alpínska (Calamintha alpina), podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa), púpavec sivý (Leontodon incanus), prerastlík kosákovitý (Bupleurum falcatum), gulôčka bodkovaná (Globularia punctata), kostrava tvrdá (Festuca pallens) a iné. Na chladnejších, tienených skalných stenách a v úžľabinách našli útočisko zástupcovia horskej karpatskej flóry, napr. stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii),  kortúza Matthiolova (Cortusa matthioli), škarda Jacquinova (Crepis jacquinii), vápnička skalná (Kernera saxatilis), ostrevka vápnomilná (Sesleria  albicans), tučnica alpínska (Pinguicula alpina) a iné.

Poniklec slovenský	Púpavec sivý	Škarda Jacquinova

 

Prelínanie horských a teplomilných druhov pozorujeme aj pri výskyte machov. Z horských druhov to je napr. drobnuška trojradá (Seligeria trifaria), rovnoplod (Orthothecium rufescens), z teplomilných závitovka nahnutá (Tortella inclinata), drobivka guľovitá (Grimmia orbicularis) a iné.

Závitovka nahnutá	Drobnuška trojradá

 

Odrazom stanovištných podmienok a celkovej floristickej pestrosti v území je aj rozmanitosť lesných spoločenstiev. Najrozšírenejšou drevinou v území je buk lesný (Fagus sylvatica). Plytké pôdy na hrebeňoch, bralách a skalných chrbtoch obsadzuje pôvodná borovica lesná (Pinus sylvestris). Na chladnejších severných stenách sa sporadicky vyskytuje aj pôvodný tis obyčajný (Taxus baccata). Celkovo v území rastie viac ako 50 druhov stromov a krov.

reliktné borovice	Jarabyna mukyňova

 

Mohutnosť a bizarnosť skalných útvarov, pestrá vegetácia a ďalšie hodnoty územia viedli k jeho ochrane už v roku 1929. Definitívny právny stav bol zavedený až v r. 1973, kedy bola vyhlásená štátna prírodná rezervácia. Dnes má územie štatút Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. V tomto roku je tomu 40 rokov, kedy sa skončil prvý komplexný prírodovedný a ochranársky prieskum Súľovských skál, iniciovaný,organizovaný a koordinovaný prírodovedným oddelením Považského múzea v Žiline.

 

Všetky uvedené skutočnosti približuje výstava panelmi, farebnými fotografiami rastlín a aj sušenými rastlinami vo vitrínach. Skôr ako sa vyberiete na výlet do Súľovských skál, prídite navštíviť našu výstavu a oboznámiť sa, čo uvidíte v teréne „na živo“.

RNDr. Viktória Urbanová, CSc.
botanička Považského múzea v Žiline

Zdroj: www.pmza.sk

 

{jcomments on}