Celý príbeh vlády rodu Esteházyovcov v Bytči začal v roku 1621 v Mikulove. Práve tam viedol Imrich Thurzo, jediný syn palatína Juraja Thurzu mierové rokovania medzi sedmohradským kniežaťom Bethelemom a cisárom Ferdinandom II. Pri týchto rokovaniach náhle ako 23-ročný zomrel. Že by náhoda ? Pošuškáva sa že mohol byť otrávený, alebo mohol prípadne zomrieť na maláriu. Čo je pravda sa už dnes asi bez stroja času nedozvieme…
zámok z roku 1640
Po jeho smrti nastali v Bytči zlé časy a to hlavne pre jeho manželku Kristínu Nyáryovu (1604-1641) s ktoru bol ženatý iba tri roky. Keďže Imrich Thurzo a jeho manželka nesplodili potomka mužského rodu mocný rod Thurzovcov vyhynul po meči.
Zlomovým rokom sa stal v histórií Bytče rok 1624 (presne 21.7.1624) kedy vdova Kristína spojila svoj život so životom Mikuláša (Nicolaus) Esteházy de Galanta (1582-1645). Rod Esterházy patril medzi veľmi významné a bohaté rody, prvá zmienka o ňom pochádza už z roku 1186 ! Sobášom Mikuláš Esterházy rozšíril svoje panstvá a jeho rod sa stal jedným z najbohatších. V roku 1625 v Šoporni vyhlásili Mikuláša Esterházyho za palatína. Palatín bola v tej dobe veľmi významná funkcia, svojmu majiteľovi prinášala množstvo výhod, za všetky spomeňme napríklad zastupovanie kráľa na šlachtických stretnutiach, právo súdnictva, praktikovanie kráľovských nariadení do života.
![]() |
![]() |
palatín Mikuláš Esterházy | jeho syn Pavol Esterházy |
Ako sa žilo obyvateľstvu Bytče za Esteházyovcov?
Feudalizmus = poddanstvo. Pre obyvateľstvo to jednoznačne znamenalo povinnosti platiť dane (tento feudálny prežitok nám však zostal dodnes) či už priamymi finančnými platbami alebo formou naturálnych dávok. Na jar musel každý poddaný pracovať týždeň v panských záhradách, počas žatvy tri dni kosiť a počas jesene opäť týždenná práca. Paradoxom je že aj napriek stavovským povstaniam v druhej polovici 17. storočia bol pre Bytču obdobím rozkvetu remeselnej výroby. Určite preto že bolo treba zásobovať žoldnierske vojská. Hlavnými remeslami boli v rom období súkenníctvo, tkáčstvo, krajčírstvo, ševcovstvo, kováčstvo. Snáď malá perlička, v tom čase v Bytči bolo 18 mäsiarských majstrov, čo bolo najviac v celej Trenčanskej stolici. (to tu ešte neboli čínske obchody :). Môžte si preto spraviť obraz aké bolo v tej dobe postavenie nášho mestečka. Práve v období feudalizmu dosiahol rozvoj remesiel a obchodu svoj vrchol v druhej polovici 17. storočia.
Nasledujúce prvé desaťročie 18. storočia sa nieslo v duchu nových nepokojov, ktoré priniesla ďalšia vlna protihabsburských povstaní vedených Františkom Rákoczim. Tomu sa podarilo pri svojej snahe oslobodiť poddaných od feudálnych povinností obsadiť takmer celé Slovensko. Žiaľ pre Bytču a jej okolie to znamenalo plienenie povstaleckými vojskami, pretože rod Esterházyovcov bol tzv. prohabsburský, čo iste znamenalo že boli nepriatelia. Po vyhnaní povstalcov z Bytče v roku 1707 sa na Bytčianskom zámku pre istotu usadila posádka cisárskeho vojska. Práve v nej slúžil aj najznámejší (aj keď dnes sú už určite známejší 🙂 slovenský zbojník Juraj Jánošík. Tu sa spoznal aj s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom a možno mu z toho väzenia aj pomohol utiecť.
Žiaľ spomínané prenájmy zámku spolu s faktom, že počas protihabsburských povstaní obývali zámok raz povstalecké a inokedy cisárske vojská, sa podpísali pod značné spustošenie zámku. Možno aj preto sa syn Mikuláša Esterházyho Pavol Esteházy rozhodol Bytčianske panstvo spolu so zámkom znova získať. Nakoniec sa mu to na konci roka 1720 podarilo. Avšak história sa v tomto prípade žiaľ opakovala a dedičia a príbuzní sa rozhodli panstvo v roku 1862 prenajať a nakoniec v roku 1868 predať veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi.
Ale to už je iná kapitola…