História Bytčianskej kotliny

BYtčan.sk - história Bytčanskej kotlinyPriami slovenskí predkovia Slovákov prišli na územie Slovenska už pred sťahovaním národov (r.500) pravdepodobne už v období Rímskej ríše. I keď zatiaľ archeologické nálezy nie je možné identifikovať ako slovanské, môžeme jednoznačne hovoriť o rímskych, keltských či germanských nálezov na území bytčianska. (700 r. p.n.l. sídlisko v Bytči Na Bašte, v Hliníku Kľuky a Podemlynčie či 400 r. p.n.l. Hvozdnica Kuliškov kopec, Hliník Kľuky, Podemlynčie, Kúty, Hrabové Niva.).

bytcan.sk - Bytčianska kotlina - História Stredné považie bolo dôležitou trasou obchodu, ktorou aj do bytčianskej kotliny prúdili rímske mince, známe zo starých ojedinelých nálezov i Tezaurov poklad, či starorímska minca cisára Trojana, ktorá sa našla v Bytči. To potvrdzuje i nápis v Trenčíne – Laugaricia od Marcusa Valeriusa Maxima (ktorý pochádzal zo Slovinska dnešné Ptuj, Opevnenia Divinka, Strážove, Hradnej, Jablonove, Sídliská v Hliníku Kľuky a Kúty – keramické zlomky).

Prvé nesporné doklady o Slovanoch na dnešnom území pochádzajú zo začiatku 5.storočia. (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline-Trubačov). Kde v stredoveku sa označujú ako Slov(i)ení, všeobecne aj v zahraničí už ako Slovania, alebo S l o v á c i. Pritom Slovania žili v rodovom zriadení a potomkovia jedného žili pospolu tvoriac rod. Hlavou bol starejší – kmeť ako rodový náčelník. Viac príbuzenských rodov tvorilo kmeň a najvýznamnejší kmeňový náčelník sa stával kniežaťom. Uctievali Perúna – boha hromu a búrky, Vesnu alebo Ladu – dárkyňu života a jari, Morenu – bohyňu zimy a smrti ako i Valesa – ochrancu stáda.

Postupne boli osídľované úrodne terasy (migrujúci Váh, sídlisko starej Bytče nad kanálov – Mesco, nivy riek Obora , sídlisko Bytča pri považskej ceste), čo sa využívalo na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Naši predkovia preto mohli nadviazať na staršie osídlovacie procesy a tak natrvalo ovplyvniť charakter tunajšieho osídlenia. Predveľkomoravské slovanské hradiská boli nad Divinou, Divinkou, Strážovom, Považskom Chlmci, na hrade Súľov ako i v Hliníku (Kľuky, Podemlynčie).

Nie je bez zaujmavostí, že Slovanmi obývané územie vyústilo do Samovej ríše, ktorá sa stretá s rimanmi, zánikom vychádza z jej trosiek Veľkomoravská ríša. (Hlinické sídliska strážili križovatku cesty z Poodria a Považia). V týchto starých spoločenských formáciach mali najväčšiu autoritu starci. Reprezentuje nám ju slovo – kmeť, ktoré je aj na pohľad veľmi starobylé, ktoré vzniklo z latinského slova COMES označujúceho člena kráľovskej družiny a používaného na označenie rozličných vysokých hodností a funkcií.

Slovo kmeť sa prevzalo takmer do všetkých jazykov a na Slovensku sa používalo aj v najstarších po latinsky písaných listinách, ako kmetones, t.j. starci, starešinovia a v súčastnosti s významom múdry starec, hlava rodu, vážený človek, prísediaci súdu, čiže starý skúsený a vážený človek. V starom Ríme je to cisárov sprievodca, vyšší úradník poverený správou určitého územia.

V stredoveku je to šľachtický titul, gróf. (z tohto slova vzniklo veľa priezvisk s kmeňom: Kme, Kmi a Kmie.) Doteraz je veľa ich nositeľov na Slovensku i v celom svete s koreňmi hlboko v histórii potomkovia jedného rodu Slovákov – Slovanov. Celé Považie sa stalo súčasťou Uhorského štátu využívajúc veľkomoravskú tradíciu a staroslovanské osídlenie nebolo narušené maďarskými zásahmi.

Úradnou rečou sa stala latinčina, vzniká drobná šľachta. Ešte neboli špecializované remeslá, preto bolo využívané roľnícke obyvateľstvo v službách osád, kde okrem svojej práce vykonávali službu panstvu.

{jcomments on}

Zanechať prvý komentár

Informácie o článku

Súvisiace príspevky

Najnovšie články

Najnovšie komentáre