V roku 1905 sa rozhodla emigrovať do USA kde žila v New Yorku a na živobitie si zarábala ako kreslička ručných výšiviek. V Americkom exile publikovala svoju prvú beletriu v americko-slovenskom časopise Ženský svet. Dokonca v tomto čase hrávala aj slovenské divadlá.
V roku 1910 sa však zo zdravotných dôvodov vrátila do rodnej Bytče a zamestnala sa v advokátskej kancelárií, neskôr na notárskom úrade v Bytči. V roku 1925 až do svojho odchodu v roku 1937 bola sa pracovníčkou Živnostenského spoločenstva. Aj na slovensku pokračovala vo svojej divadelnej ochotníckej činnosti ako herečka a dokonca aj ako režisérka. Stala sa významnou organizátorkou kultúrneho života v Bytči a dokonca aj mestskou kronikárkou.
Po vzniku ČSR prispievala besednicami do novín ale hlavne do časopisov určených pre deti a mládež. (aj pod pseudonymami Bagatella, S, SS, Baga Talla, Teta Sydka) Jej záľubou a podstatou jej tvorby bola poézia i krátka próza pre deti a mládež. Všetky diela tejto neodškriepiteľne veľmi plodnej spisovateľky opisujú dedinské prostredie, alebo čerpajú námety z malomestského bytčianskeho prostredia, autorke tak blízkemu. Debutovala v roku 1922 didaktickou zbierkou detských básní Moja radosť, ktorú jej ilustroval Ladislav Treskoň (mimochodom rodák z Petrovíc). Druhý diel rovnomennej knihy uzrelo svetlo sveta o dva roky neskôr. Je autorkou mnohých básní, básnických zbierok, venovala sa písaniu prózy a dokonca napísala aj dve drámy s detskou problematikou. Poéziou pre deti bola zastúpená bola zastúpená aj v dobových čítankách pre ľudové školy a v rôznych kalendároch.
Sidónia Sakalová bola veľmi vzdelanou osobou, hovorila piatimi jazykmi, súkromne vyučovala francúštinu a nemčinu, prekladala z češtiny a maďarčiny divadelné hry. Venovala sa aj národopisu, hlavne zo svojho rodiska Bytče a do zborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martina prispela väčšou štúdiou Vianoce a veľkonočné sviatky vo Veľkej Byťči.(1929-1930).
Spisovateľka ukončila svoju životnú púť 24. júla 1948. Až po jej smrti v roku 1973 vyšla jej autobiografická kniha Ako som sa stala detskou spisovateľkou ktorá okrem opisu jej životnej cesty obsahuje aj zmienky o významných slovenských kultúrnych dejateľov.
Myslím, že celý svoj život p. Sidónia Sakalová zasvätila životu vo svojom rodnom meste, snažila sa ho pozdvyhnúť po kultúrnej a spoločenskej stránke. Nezameniteľne sa zapísala do histórie nielen nášho mesta, ale celého Slovenska. V roku 1976 bola odhalená pamätná tabuľa na jej rodnom dome a v roku 1990 bola po nej pomenovaná celá ulica. Aj Vy si môžte pri návšteve bytčianskeho cintorína pri náhrobnom kameni Sidónie Sakalovej spomenúť a vzdať úctu našej slávnej rodáčke.
Tvorba
Poézia
• niekoľko rokov neskôr vyšli ďalšie zbierky veršíkov: Hip-hop svetom (1933), Ťuky-ťuk (1933), Veselé chvíľky(1933,
• Kvety z Raráškovej záhrady, Panenská Madlena, Pod Slniečkom, Srdiečko čítaj, (1934),
• Hav-hav, Miav-miav, Múdra myška, To i to všeličo, zábavné vecičky pre malé detičky (1935),
• Vychádzka (1936),
• Zvieratá doma a na dvore (1938),
• Perličky (1944),
• Po jej smrti, v roku 1955, vyšli ešte knižky Oblievačka a Ružička.
Próza
• Z mesta do dediny s ilustráciami Jána Hálu (1929),
• Janko Palček (1938),
• Skúsenosti trpaslíka Očko-smietku (1938),
• Červená čiapočka.
Drámy s detskou problematikou
• Mikuláš a Svätvečer, ktorú zhudobnil Jozef Miks – riaditeľ školy v Bytči.
• 30 scénok a besiedok do bratislavského a košického rozhlasu (1934-1938).
Venovala sa i národopisu a to najmä zvykom a tradíciám zo svojho rodiska napríklad štúdia Vianoce a veľkonočné zvyky v Bytči. Diela, ktoré Sidónia Sakalová písala pod pseudonymom Bagatella, S, SS, Baga-tela, Teta Sydka čerpajú tématicky najmä z dedinského prostredia a malomestského života Bytče, ktoré tak dobre poznala.
Zdroje: bytcan.sk | gabajova.eu
