Preto sa pozrieme na človeka ktorého priezvisko na Bytčiansku do dnešného dňa rezonuje v priamom príbuzenstve a to Honza. Áno P. Cézar František Honza sa narodil dňa 19.9.1756 v Bytči bol vysokoškolský pedagóg, prekladateľ, kronikár, človek, osobnosť Bytčan. Zomrel dňa 5.5.1839 v Skalici, kde sa za života prejavil, ako veľmi dobrý historik a tiež latinský štylistik, národovec.
Jezuitské gymnázium vyštudoval v Žiline a po jeho ukončení vstúpil do Františkánskej rehole v Pruskom roku 1776, kde zároveň prijal meno Cézar. Po ročnom pôsobení ako novic začal študovať filozofiu vo Františkánskom učilišti v Prešove v rokoch 1777 až 1779. Teológiu vyštudoval v Hlohovci v roku 1783,ale za kňaza bol vysvätený už ako študent ešte roku 1782, kde pôsobil ako kazateľ a kveštár.
Od roku 1793 pôsobí na františkánskom gymnáziu v Žiline, ako profesor gramatiky a potom v kláštore v Skalici, ako katecheta, profesor, a neskôr od roku 1808 ako riaditeľ františkánského gymnázia v Skalici, zároveň vykonával funkciu rektora. Vynikal v literatúre,v histórií, prekladateľstve, ako aj v kronike kláštora. Činnosť Honzu bola v histórií záslužná na poli pedagogickom, ale najmä na slovenskej spisbe.
Slovenčina Honzova je prostonárodná, jadrná, kde Scitovský píše, že mu prilipli niektoré skalické provincializmy neni divu: veď Trenčan ten bol prez celý život ku Skalici priviazaný. Ale Kotvan ho pokladá z rečového pohľadu za bernolákovca. P. Cezar opisuje i vo svojej kronike udalosti i mimo kláštora, ako krátku správu o vojne, ktorú spôsobil Napoleon Bonaparte útekom z ostrova Elba v roku 1815. Mimo svojich bežných záznamov v kláštore a rektorskej činnosti a gymnázia zaznamenáva udalosti v Skalici na slovenskom a moravskom vidieku o úrode, vyčíňaní živlov, účtovníctve ako aj o jednaniach cirkevných ako i so svetskou vrchnosťou.
V kronike o ňom po latinsky píšu, že prežil hodný život v Skalici, kde i umrel 5.5.1839, bol to smutný deň pre spoločnosť i kláštor. Býval tu 42 rokov, kde zastával rozličné funkcie: 6 rokov bol katechétom v hlavnej mestskej škole, 8 rokov profesorom na gymnáziu, 20 rokov direktorom gymnázia, 16 rokov predstaveným kláštora, 6 rokov provinciálnym ministrom.
Chorý ležal 28 dní na zápal močových ciest. Nepomáhali lieky, ani chirurgický zákrok. Umrel 83 ročný v prítomnosti bratov kláštora. Bielik jeho osobnosť hodnotil slovami: Všade súc obľúbený čo muž učenlivý a ľudomil všeobecne známy.
Len, asi na Bytčiansku nie..!
Foto: Františkánsky kostol a kláštor | Zdroj: archiv.skalica.sk
