Územné pomery
Po vzniku prvej ČSR na Slovensku prevzali uhorský systém politickej správy, ktorý sa prispôsobil novým pomerom. V roku 1918 až 1922 župné usporiadanie existovalo ako dočasné riešenie. Na Slovensku existovalo 16 žúp. V roku 1920 bol schválený zákon číslo 126/1920. Zákon o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej. Územie prvej ČSR sa rozčlenilo na župy (uhorský systém). Župy sa skladali z okresov. Celkovo bolo v republike 21 žúp a z toho na Slovensku 6 žúp. Boli to župy Bratislavská, Nitrianska, Považská – Martin, Pohronská – Zvolen, Podtatranská – Liptovský Mikuláš a Rožňava, Košická. Župy boli rozdelené na 79 okresov. Za čias Uhorska to bol dvojnásobný počet žúp. V roku 1927 bol prijatý nový zákon. Zákon o organizácii politickej správy číslo 125/1927 Zb. Do platnosti vstúpil v roku 1928. Územie republiky bolo rozdelené na 4 krajiny a to Českú, Moravsko – Sliezku, Slovensko, Podkarpatská Rus. Krajiny sa delili na okresy.
Takisto boli zákonom upravené úpravy v oblasti mestskej a obecnej správy. Zákon o dočasnom obecnom zriadení na Slovensku číslo 243/1922 Zb. V obciach pôsobil obecný notár. V roku 1923 boli na Slovensku mestá so zriadeným magistrátom Bratislava, Košice, veľké obce Komárno, Banská Bystrica. Za veľkú obec boli vyhlásených 31 miest, medzi nimi je aj Žilina, Bytča tam nie je. Tak to bolo až k 1. 1. 1940, kedy došlo k reorganizácií štátnej správy a rozdeleniu Slovenska na 6 žúp. Tie boli zriadené zákonom číslo 190/1939 Sl. z. Tieto župy sa delili na 59 okresov. Na čele okresu stál okresný náčelník. Župy mali hranice ako župy z rokov 1923 až 1928. V čele župy stál vládou menovaný župan. Slovensko bolo v tom čase totalitným štátom.
Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) zo 6. 3. 1945 boli obnovené okresy podľa predvojnového stavu a ďalším nariadením SNR z roku 1945 boli župy zrušené a všetka štátna moc prešla na národné výbory. Krajinské zriadenie bolo obnovené v roku 1945 tiež, no jeho organizačné zložky už obnovené neboli. Len pre zaujímavosť spomeniem aký stav nastal v neskoršom období. V rokoch 1949 až 1960 bolo v ČSR 19 krajov, z toho na Slovensku 6. Kraje sa delili na okresy a na Slovensku ich bolo 79. Od roku 1960 do roku 1990 bolo v ČSSR 10 krajov a 108 okresov z toho na Slovensku boli do 22.3.1968 3 kraje Stredoslovenský, Západoslovenský, Východoslovenský a mali 33 okresov. Po 22. 3. 1968, kedy sa upravilo postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SSR, bola Bratislava na úrovni kraja s počtom 5 okresov. Koncom roka 1990 boli kraje zrušené. Toto obdobie voláme aj obdobie veľkých okresov a trvalo do roku 1996.
Vývoj bytčianskeho okresu
Celé územie dnešného okresu Bytča patrilo od 13. storočia až do roku 1840 do Trenčianskej stolice. Od tohto obdobia až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Okres Bytča vznikol pri prvom administratívnom členení SR v roku 1923. Územne bol takmer rovnaký ako dnešný okres. V tejto podobe existoval do roku 1948. V rokoch 1923 až 1928 patril do Považskej župy a v rokoch 1938 až 1945 do Trenčianskej župy. V roku 1949 bola novovzniknutá obec Dlhá nad Kysucou z okresu Bytča vyňatá a pripojená k okresu Čadca. Okres Bytča stratila v prospech okresu Čadca územie Turkovej a malé plochy Javorníkov. V rokoch 1949 až 1960 patril okres Bytča do Žilinského kraja. V roku 1960 okres Bytča zanikol a pričlenili ho k okresu Žilina. Okres Bytča obnovili až v roku 1996 a trvá v tejto podobe aždodnes.
Žandárstvo bolo zverené do podriadenosti Ministerstva vnútra. Na ministerstve pôsobilo Generálne riaditeľstvo a jemu podliehali krajinské veliteľstvá žandárstva. Tým zasa podliehali žandárske veliteľstvá a okresné žandárske veliteľstvá a napokon boli žandárske stanice. Neskôr zriadili Ústredné pátracie oddelenie a jemu podriadené žandárske pátracie stanice. V politickom okrese Veľká Bytča boli zriadené žandárske stanice a to Veľká Bytča, Dlhé Pole, Predmier, Veľké Rovné, Štiavnik. Politický okres Veľká Bytča tvorili obce Veľká Bytča, Malá Bytča, Hliník nad Váhom, Horné Hlboké, Dolný Hričov, Horný Hričov, Paština Závada, Peklina, Hričovské Podhradie, Kolárovice, Veľká Kotešová, Zemianska Kotešová, Petrovice, Pšurnovice, Setechov, Dlhé Pole, Zarieč – Keblov, Dolné Hlboké, Predmier, Hrabové, Jablonové, Maršová, Súľov – Hradná, Veľké Rovné, Hvozdnica, Štiavnik.
Podľa sčítania obyvateľstva z 1. 12. 1930 mal politický okres Veľká Bytča rozlohu 36299 ha. Domov bolo v okrese 5599 a obyvateľov 28612 z toho národnosť československá 28048, židovská 338, maďarská 1, nemecká 54, ruská 5, cudzí štátni príslušníci 146. V Bytči pôsobil okresný súd no krajský súd bol v Trenčíne.
Podľa sčítania obyvateľstva z 31. 12. 1938 mal okres Veľká Bytča 5939 domov, obyvateľov 33470. Z toho slovenská príslušnosť 32903, česká 370, nemecká 34, maďarská 13, poľská 7, židovská 115, cigánska 16, iná 12, rusínska nič. V roku 1940 tvorilo vojnovú Slovenskú republiku 6 žúp a to Bratislavská, Nitrianska, Pohronská, Šarišsko-Zemplínska, Tatranská, Trenčianská. Župy sa členili na okresy. Politický okres Veľká Bytča patril do župy Trenčianskej. V roku 1940 mal okres Veľká Bytča rozlohu 362 km2, počet domov 6113, počet obyvateľov 31696. Len pre porovnanie okres Veľká Bytča mal v roku 1910 26936 obyvateľov. Mesto Bytča vzniklo v roku 1945 a to zlúčením obcí Malá Bytča, Veľká Bytča a Hliník nad Váhom. Tak v takomto prostredí pôsobili žandári a previnilci. Jedni robili neprávosti a tí druhí zabezpečovali právo a poriadok.
Zločinecké povery
Pokiaľ sa dostaneme k bytčianskym žandárom, chcem ešte opísať Zločinecké povery, na ktoré verili vtedajší a možno aj terajší zločinci. V období prvej ČSR mali poverčiví zlodeji v kostole svätého Jakuba v Brne svojho patróna svätého Tadeáša. Pri ňom pred krádežou zapálili sviečku. Zlodeji verili, že amulety, či iné predmety získané zločinnou cestou ich ochránia pred dolapením a strelami žandárov. Jednalo sa o kus povrazu obesenca, srdce z netopiera, tieto predmety nosili pri sebe. Ďalšiu kategóriu tvoria predmety, ktoré zanechávali na mieste činu. Vlastná krv, lajno, palica aby psi neštekali. Tiež používali časti ľudského tela. Boli to kahance napájané tukom nevinných osôb, krv rodičiek zomretých pri pôrode dvojčiat údajne zabraňovali prebudenie okrádaných, palec mŕtvoly ležiaci 9 týždňov v hrobe mal napomáhať pri krádeži. Pitie teplej ľudskej krvi malo zabrániť dolapeniu úradmi. Napríklad oči dudka uložené v batohu dovoľovalo krivo prisahať.
Prípady zo žandárskej stanice
Žandári v Bytči v 20tych rokoch minulého storočia riešili dosť závažné prípady. V marci 1922 našli vo Veľkej Bytči pri moste cez Váh mŕtvolu utopeného Mórica Kohna. V roku 1924 bola zriadená žandárska stanica v Dlhom poli. Veliteľom sa stal Jozef Nemec a velil 5 žandárom. Dom v ktorom bola umiestnená stanica Župný úrad zabral v roku 1922. Majiteľ lekár Ondrej Haščík z Dlhého poľa nerešpektoval výzvu na vyprázdnenie domu. Žandári ho úradne vysťahovali. Lekár, syn a dcéra chceli brániť vysťahovaniu a dostali tresty od 400 Kč do 8 dní.
Dňa 3. 8. 1925 prebehla katastrofická povodeň. Rieka Váh vystúpila z brehov. Takisto rieka Petrovička vystúpila z brehov v mieste pri sirkárni. Na ľavom brehu došlo k pretrhnutiu násypu a voda zaplavila časť Bytče. Tento stav trval dva dni a napáchal veľa škôd. Žandári udržiavali poriadok a odstraňovali škody. V máji 1927 v lese Elemíra Šumichrasta v Hliníku nad Váhom našli zavraždenú Pavlínu Baránkovú z Veľkého Rovného. Vrah jej rozbil hlavu obuškom. Okresný žandársky veliteľ vrchný strážmajster Václav Krajina do 24 hodín zadržal podozrivého z tohto činu, jej muža Jozefa Baránka. Vraždil kvôli peniazom a to 1800 Kč. Súčasťou žandárskych povinností bolo tiež dohliadať na pokojný priebeh volebných zhromaždení, volieb, osláv 10 výročia republiky a výročia bitky u Zborova ako aj deklarácie. Tieto akcie na bytčiansku prebiehali pokojne a dôstojne.
Banková lúpež v Bytči
V tejto časti opíšem na vtedajšiu dobu veľmi závažný prípad. Generálku lúpeže vykonali v Bratislave a za obeť padla Slovenská všeobecná úverová banka. Samotnú lúpež starostlivo naplánoval jeden zo spolupáchateľov menom Pihodňa počas väzby v Ilave. Naostro šli teda do Považskej agrárnej a priemyselnej banky v Bytči dňa 31. 3. 1927. V tento deň o 10.00 hodine dopoludnia prepadli 4 revolvermi ozbrojení lupiči banku. Bankový personál poviazali a ulúpili z pokladne obnos 93264,11 Kč. Okradli tiež úradníkov o hodinky, prstene, cennosti a peniaze. Náhodou v čase lúpeže vošiel do banky zamestnanec firmy, parnej píly Ľudovít Holzmann a syn Ondrej Gajdošík. Šiel vložiť hotovosť 15000 Kč. O. Gajdošíka zviazali drôtom. Začal sa sťažovať, že ho drôt reže, na to ho lúpežníci dopichali nožmi a vykrvácal. Situáciu lupičom skomplikovala tiež Mária Kalníková, náhodná zákazníčka banky. Lupiči ju zviazali.
Časť námestia, kde sa nachádzala banka
Pôvodne chceli utiecť autom. No to malo dôjsť zo Žiliny, čo sa lupičom nechcelo toľko čakať. Rozhodli sa pre útek a preto sa rozdelili. Lupiči Pihodňa a Bognár utekali smerom do Papradna a Andrássi a Markl smerom na západ na Moravu. Žandári sa dokázali zalarmovať vo veľmi krátkom čase. Spolupracovali s okolitými stanicami a na cesty stavali hliadky.
Hliadka stanice Štiavnik strážmajster Urban a strážmajster František Kratochvíl narazili v ten deň večer o 20.30 hodine na dvoch lúpežníkov Pihodňu a Bognára. Tu počas prestrelky zahynul strážmajster F. Kratochvíl. Jeho kolega opätoval streľbu, no lupiči v tme zmizli. Lupičov naháňali tiež vrchný strážmajster Bohuslav Rúžek, strážmajster Rudolf Prošek, Jaroslav Hrabě a Jozef Dvorský z domácej stanice. Strážmajster Karel Fioch a Jindřich Fišar zo stanice Predmier. Zo stanice Považské Podhradie Karel Lichtlan a Václav Machoň. Títo žandári pátrali vo svojom smere. V Štiavniku riadil zásah voči lúpežníkom štábny kapitán Jaroslav Ruckel, veliteľ četníckeho oddelenia v Žiline. Traja žandári Šimek, Alsinger, Faj dobehli v obci Udiča lupičov Andrássiho a Markla.
Počas prestrelky zahynul žandár strážmajster Alsinger. Lupiči opäť unikli. V lese Pod Kýčerkou už pri Morave dolapili civilní občania lupiča Bodnára, ktorý k nim šiel pýtať jedlo a odovzdali ho vrchnému strážmajstrovi Bohuslavovi Rúžkovi. Na Bodnára padlo podozrenie, že zastrelil F. Kratochvíla čo sa neskôr potvrdilo.
Ďalší z lupičov bol žandármi obkľúčený v lese zvanom Steingrunnd a zastrelil sa. Zistilo sa, že to bol František Pihodňa z Bratislavy. Lupiča Markla ťažko zranili a chytili pri prestrelke neďaleko Maríkovej. Zo zranení sa vyliečil v nemocnici v Trenčíne.
Počas prestrelky boli zastrelení dvaja roľníci a zranený strážmajster Jozef Hylko zo stanice Beluša. Najdlhšie unikal lupič Andrássi, ktorého dolapili žandári za pomoci gazdov 5. 4. 1927. No nebolo to veru ľahké. Lupič Andrássi sa skryl v kope lístia a zastrelil gazdu Ondreja Hološku a ďalších dvoch ľudí, troch zranil. Zastavilo ho až 7 rán po ktorých skonal. Pred súd sa teda dostali lupiči Bognár a Markl a pojednávanie začalo 26. 10. 1927 v Bratislave. Bognár sa pokúsil o útek ešte v Trenčíne.Pred súdom vypovedal tiež svedok lúpeže Július Sonnenfeld, zamestnanec banky, knihovník v banke. Vyhrážali sa mi odrezaním prsta, lebo mu nemohli stiahnuť prsteň z prsta. Verdikt súdu bol taký, že Bognár dostal trest smrti povrazom a Markl doživotie. Dňa 5. 4. 1927 zatkli robotníka Rudolfa Bendíka z Veľkej Bytče a obvinili ho z napomáhania pri lúpeži.
Tak a ako prebiehala rozlúčka s F. Kratochvílom? Konala sa 3. 4. 1927 na cintoríne vo Veľkej Bytči. Hrob sa nachádza smerom k bývalým hrobom vojakov, pri plote za humnom osobitnej školy. Pohrebu sa zúčastnil zemský četnícky veliteľ plukovník Jozef Hammer. Četnícky štábny dôstojník z Turčianskeho svätého Martina Jozef Ganbe, ďalej to bol Jaroslav Ruckel, župan Považskej župy Jozef Országh, úradníci, členovia spolkov, vojaci zo Žilinských kasární a žandári z okolitých staníc. Civilné obyvateľstvo bolo vo vysokom počte. Pre čitateľov, ktorí nevedia kde sa banka nachádzala uvádzam nasledovné. V súčasnosti kaviareň Lavaza. V minulosti tento dom patril zakladateľovi hasičov Tomborovi. V tomto dome sa nachádzala Lekáreň a vo dvore bola spomínaná vylúpená banka.
Prípady pokračovanie
V januári 1930 pekár Jozef Mičacík v Veľkej Bytče zastrelil svojho slobodného švagra Jána Ďurného na námestí v Bytči. Dôvodom bola žiarlivosť. Ján Ďurný práve vykladal práve tovar do stánku na týždennom trhu. Páchateľ bol ihneď zadržaný. V tomto roku sa pred nástupom do služby sa postrelil strážmajster Richard Rychlý. Prežil no prišiel o obidve oči. Do výpovede uviedol, že to bola nešťastná náhoda počas čistenia zbrane. V marci 1930 prebehla v Bytči oslava 80-tých narodenín prezidenta republiky. Večer 6.3. 1930 bola Bytča slávnostne vysvietená. Na zámok a úradné budovy namontovali okrasné žiarovky. Bytčou šiel lampiónový sprievod, ktorý ukončili slávnostným prejavmi. V novembri v obci Kolárovice žandári vyšetrovali ďalšiu vraždu. Podozrivá náhla smrť Imricha Kadoru. Páchatelia boli manželka Serafína a dcéra Katarína. Dôvodom boli rodinné nezhody a tak manžela resp. otca zaškrtili.Obidve páchateľky boli zatknuté.
Na Silvestra v roku 1932 prichytili pri čine Michala Fojtíka ako chcel vylúpiť poštový úrad vo Veľkej Bytči. Poštový úrad sa nachádzal v areáli zámku, vedľa sobášneho paláca. V súčasnosti v tomto dome býva pani Tomková. V máji 1933 došlo odhaleniu falšovania 10 Kč mincí. Páchateľ, poľnohospodársky robotník Pavel Pekáč z Petrovskej doliny vyrobil 53 kusov mincí. V novembri 1933 bol ďalší pokus o vylúpenie poštového úradu. Pištoľou vyzbrojený lupič František Furij od Vyškova a jeho spoločník Vincent Středa boli páchatelia, no žandári ich zatkli v Petroviciach.
V apríli 1933 bankový úradník Július Christophory v Rašove zastrelil učiteľku Máriu Soteřovou. Učila v Rašovev škole. Páchateľ sa po čine v byte zastrelil. Dôvodom na jeho konanie bola neopätovaná láska zo strany učiteľky. V októbri 1935 sa konal letecký deň vo Veľkej Bytči na núdzovom letisku pri Malej Bytči. Predviedli sa dve
lietadlá z Piešťan. V tomto roku došlo k prezbrojeniu žandárov. Novými puškami vzor 33. Začala tiež výstavba novej cesty Veľká Bytča – Makov.
Na Nový rok 1936 páchatelia vylúpili ohňovzdornú pokladnicu v pivovare vo Veľkej Bytči. Spútali nočného strážnika Jozefa Karafu a navŕtali pokladnicu. Zobrali 3039,10 Kč. Škodu na pokladnici vyčíslili na 4000 Kč. Páchatelia Lambart Behrík z Oponíc, Teodor Labuda z Topolčian a Július Boroš z Bratislavy. Zatkli ich žandári v Žiline a krajský súd v Trenčíne ich odsúdil na : Behrík 8 rokov, Labuda 7 rokov a Boros 6 rokov. Vo februári 1936 žandári zatkli Máriu Papánkovú z Papradna. Pokúšala sa platiť falošnými bankovkami v hodnote 1000 Kč a 100 Kč. Bankovky vyrábal jej syn Július. Dňa 22. 9. 1936 prešiel Bytčou po ceste prezident Dr. Edvard Beneš, ktorý šiel z Turčianských Teplíc. Dňa 1. 11. 1936 šiel Veľkou Bytčou po dráhe zasa rumunský kráľ Karol II, šiel do Prahy k prezidentovi.
Dňa 13. 6. 1937 sa konali oslavy 20tého výročia bitky u Zborova. Osláv sa zúčastnilo asi 1500 osôb. Sprievod sa zoradil pri Meštianskej škole a šiel ulicami Pribinová, Štefániková, Holého, Komenského, Šafaríková a na Masarykovom námestí bol sprievod ukončený slávnostnými príhovormi. V sprievode šli ako prví žiaci školy, potom legionári v uniformách a civile, slovenskí dobrovoľníci, žandári, ženy v krojoch, hasiči, hudba a za nimi civilné obyvateľstvo. Slávnostný prejav mal učiteľ štátnej ľudovej školy v Trenčíne legionár Jozef Michálek. V roku 1938 v máji vláda vyhlásila prvú mobilizáciu. V Bytči pôsobili príslušníci Stráže obrany štátu (SOŠ), (vznik 1936, zánik 1939), veliteľ pplk. Albert Říha, stav 365 mužov, prápor sídlil v Žiline), ktorí nastúpili do služby 22. 5. v popoludňajších hodinách. V septembri 1938 vláda vyhlásila ďalšiu mobilizácia. Žandári po vylepení vyhlášok po obciach nastúpili k svojim útvarom. Obyvateľstvo bolo pokojné.
To sa už existencia prvej ČSR pomaly končí a tým aj náš príbeh v tomto kvartálniku.
Spracoval MG
Článok je prepisom z kvartálniku GALZAPRESS občianskeho združenia GALZA
