Prepadli banku a šli si vybrať topánky

O zandaroch a cetnikochOd žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v Bytči – štvrtý diel prepisu seriálu vychádzajúceho v kvartálniku GALZAPRESS. Rozprávanie sme končili rokom 1943. Pred žandármi je obdobie ozbrojeného vystúpenia, koniec vojny, a zložité povojnové obdobie. V úvode nášho príbehu by som opísal služobnú prilbu. Od 1. 5. 1928 bola výnosom ministerstva vnútra do četníckej výzbroje zaradená sluţobná prilba. Rakúske četnícke helmy boli najskôr koţené, čierne lakované a od roku 1902 ich nahradili ľahšie korkové helmy so svetlohnedým látkovým poťahom. Oba tipy mali mosadzné kovanie.

Po prevrate v roku 1918 tieto helmy nahradila látková čapica so štítkom. Nová prilba bola šedozelená a bola vyrobená zo zajačej srsti, stmelenej lakom. Súčasťou helmy bolo strieborné kovanie. Helmy dodávala firma Hess a sídlila v praţskom Karlíne. K nevýhodám helmy patrilo, ţe četníkovi sa v lete potila hlava. Prilby boli nepraktické. Do jedného četníka udrel blesk, pritiahlo ho kovanie na helme. V zime, keď boli mrazy, tak četníkom o kovanie primŕzali uši. 

cetnicke-pribly

V roku 1943 dochádzalo k obratu na frontoch v neprospech Nemeckej ríše.  Slovenský snem 11.11. 1943 schválil zákon o Stráţi obrany štátu. Prezident v exile Dr. E. Beneš poveril v marci 1944 dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Predsedníctvo HSĽS, Dr. Aladár Kočiš, generálny tajomník HSĽS, podalo 25.3. 1944 návrh na menovanie členov obecného výboru pre obec Veľká Bytča a to:

a.) riadní členovia:
Dr. Martin Mičura, prvý predseda Najvyššieho súdu
Michal Fudnárek ml, továrnik
Dr. Pavol Šurlák, predseda okresného súdu, Veľká Bytča
Pavol Tiso, mäsiar
Viktor Arleth, hospodár
Mikuláš Fudnárek, továrnik
b.) náhradní členovia:
Ján Treskoň, prednosta daňového úradu, Veľká Bytča
Štefan Boţek, obchodník
Anton Breţinsky, hostinský
Štefan Pálfy, robotník
Štefan Ďurana, obchodník
Jozef Pálfy, krajčír
Súčasne bol navrhnutý Dr. Martin Mičura za starostu a Michal Fudnárek za podstarostu.

V júli na Slovensku pristáli prvé výsadky partizánskych a organizátorských skupín zo Sovietskeho zväzu. Minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš skoncipoval memorandum – návrh na protinemecký vojenský prevrat na Slovensku. Takisto prebiehali prípravy v domácom odboji a prebiehali rokovania medzi SNR a Vojenským ústredím. V apríli 1944 sa podaril útek dvom väzňom z Osvienčimu, odkiaľ priniesli dokumenty o hromadnom vyvraţďovaní miliónov ľudí. Väzni pochádzali zo Slovenska Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba /Rosenberg/. Po 10 tich dňoch sa dostali do obce Skalité pri Čadci. Správu o tom priniesli švajčiarske noviny a londýnsky rozhlas. V následnosti správy Maďarsko v júli 1944 zastavilo deportácie. V obvode žandárskych staníc bytčianska boli organizované partizánske skupiny. Žandári im prinášali správy, varovali ich pred zatýkaním a pomáhali im s výzbrojou a výstrojov.

Pomáhali partizánom

Žandári umožnili prechovávanie rádiostanice a jej obsluhe vydali falošné doklady. Obsluha sa teda mohla voľne pohybovať po území. Po vypuknutí povstania 29. 8. 1944 asi o 21.45 hodine vniklo do budovy Okresného úradu a na žandársku stanicu asi 120 v civile oblečených ozbrojencov. Títo vyzvali veliteľa žandárskej stanice a prítomného veliteľa asistenčnej jednotky npor. Viktora Arletha aby dobrovoľne vydali zbrane. Zbrane sa nachádzali v miestnostiach pri väznici. Tá je tam dodnes. Žandári im vydali 52 pušiek /iné archívne pramene uvádzajú 80 kusov pušiek/, 2 ľahké guľomety,
5000 kusov /iné pramene uvádzajú 6000 kusov/ ostrých nábojov a 16 vojenských rovnošiat.

Súčasne do povstania odišli strážmajster Jozef Crkoň a Ignác Žáčik. Ostatní príslušníci žandárskej stanice podávali správy odboju o pohybe nemeckých vojakov a zásobovali odboj zbraňami a strelivom. Z obvodu stanice odišlo do odboja asi 200 partizánov. Títo zviedli boj 29. 8. 1944 o 22.00 hodine v osade Oblazov, ktorý trval do 30. 8. 1944 do 2.00 hodiny. Dňa 29. 8. 1944 povstalci odzbrojili na nádraží v Bytči nemeckú stráž muničného vlaku. Na pomoc nemeckým
vojakom prišli nemeckí vojaci z Považskej Bystrice na nákladom aute. V obci Hrabové nastala prestrelka. Zranení boli na oboch stranách no aj dvaja civilisti. Jeden z civilistov, 14 ročný Jozef Kuchar z Hrabového zraneniam podľahol.

Partizánske skupiny boli tiež v horách v Štiavniku, Veľkom Rovnom, Dlhom Poli, a v Súľove –Hradnej.  Z hlásenia: Dňa 4. 9. 1944 popoludní vnikla 6 /iný prameň uvádza 14/ členná ozbrojená skupina, ktorá sa vydávala za partizánov do Tatra banky v Bytči. Tatra banka sídlila v tej budove, kde je v súčasnosti banka Slovenská sporiteľňa. Úradníkov prinútili vydať sumu 100 910 Ks. Teda z banky ukradli 70 910 Ks. V tejto dobe sa tam nachádzal Ing. Sabola, ktorý za firmu Kovas mienil vložiť vklad 30 000 Ks, teda zobrali aj to a dohromady ukradli 100 910 Ks. Na druhý deň bolo úradne zistené, že dvaja členovia prepadovej skupiny sa pravdepodobne pri delení peňazí pohádali a boli zastrelení.

O žandároch a četníkoch  - 4. diel

Dňa 6. 9. 1944 o 0.15 hodine partizáni prepadli ţandársku stanicu v obci Veľké Rovné. Ţandárov odzbrojili. Toho istého dňa o 18.00 hodine partizáni prepadli žandársku stanicu v obci Štiavnik. Prepad zopakovali ešte 19.9.1944 žandárov odzbrojili. Presne o mesiac neskôr prišlo 1500 mužov nemeckého SS vojska. Vojaci prevádzali zatýkanie partizánov a takisto zatýkali židov. Z hlásenia okresného náčelníka datovaného 9.10. 1944 sa dozvedáme nasledovne: „V tunajšom okrese ani jeden štátny úradník až na dvoch žandárov zo žandárskej stanice Veľká Bytča sa nikto nepridal k partizánskemu hnutiu a každý vykonával riadne svoje povinnosti. Veľmi svedomite vykonával svoje povinnosti Rudolf Ťapušík, zástupca veliteľa stanice vo V. Bytči. Navrhujem jeho povýšenie. Taktiež pracovala žandárska stanica v Predmieri, ktorej veliteľom bol Ján Kuciak, takisto navrhujem povýšiť. Prosím, aby odzbrojené žandárske stanice v obci Štiavnik, Veľké Rovné, Dlhé Pole boli znovu vyzbrojené a vystrojené a ich stav mužov navýšený. Zásobovanie okresu prebieha bez porúch. Vo Veľkej Bytči bola zriadená autostanica prvej pomoci.“ Situačná správa teda zachytáva obdobie od 29.8. 1944 do 7.10. 1944. Iné spomínané pramene sú knihy . žandárskej stanice za okres Veľká Bytča a za obec Veľká Bytča. Tieto boli napísané už po skončení vojny.

Prepadli banku a šli si vybrať topánky

Teraz si priblížime udalosti z hlásenia okresného ţandárskeho veliteľa v Bytči. V tomto hlásení veliteľ opisuje udalosti z 29. 8. 1944. Večer 29.8. 1944 o 20.45 vyslal veliteľ asistenčnej jednotky V. Arleth 2 mužov ako spojku na hlinickú cestu, kde mali zaujímať palebné postavenie vojaci, partizáni. Muži niesli odkaz pre veliteľa, že asistenčná jednotka má 2000 kusov nábojov. Ďalej, že V. Arleth čaká veliteľa v súkromnom byte na stretnutí. Spojka sa vrátila údajne bez vybavenia žiadosti, nikoho na stanovišti nenašla. Tento prameň hovorí o prepade Tatra banky následovné. 6 banditov vniklo do Tatra banky, 3 uzavreli dvere a strážili vchody. Teda 9 páchateľov. Peniaze 100 000 Ks žiadajú vyplatiť v prospech amerických partizánov. Nakoľko pokladník Alojz Matiašovič nebol v banke prítomný, nariadil riaditeľ banky Štefan Gabriš prítomnému disponentovi Jánovi Pilkovi, aby z ich príručnej pokladne vyplatil 100 000 Ks. V pokladni bolo len 70 910 Ks. V tom prišiel do banky Ing. Sabol z firmy Kovas. Jeden z povstalcov Jozef Bližčík z Petrovíc mu vytrhol obálku s peniazmi z ruky. Mal v nej 30 000 Ks. Dvaja z týchto banditov sa pri odchode z banky zastavili v predajni Baťa, ktorá bola hneď vedľa banky. Vyberali si obuv. Skúšali si topánky a vyberali ponožky. Prinútili vedúceho predajne Štefana Benčíka, aby dal ruky hore. Vyhrážali sa mu granátom. Tu však boli vyrušení žandárskou hliadkou, ktorej veliteľom bol hl. stržm. Štefan Tománek. Skladala sa zo strážm. Vojtecha Šebíka a 2 alebo 3 členov asistenčnej služby.

V obci Dlhé pole došlo dňa 9.10. 1944 o 20.30 k prepadnutiu žandárskej stanice. Prepadol ju nezistený počet partizánov, ktorí žandárov vyzvali aby otvorili a vzdali sa. Vyhrozili sa im, že ak neotvoria, tak budú hádzať granáty a otvoria násilím. Žandárska stanica bola vlastne drevenica s nízkymi zamrežovanými oknami a žandári nemali šancu klásť úspešný odpor. Po otvorení dverí dnu vtrhlo 5 ozbrojených mužov s puškami a prinútili dať žandárov ruky hore. Potom prehľadali miestnosti. Zobrali 3 vojenské pušky, 120 kusov nábojov, malú súpravu prvej pomoci, obväzy, batérie do elektrických lampášov. Po akcií odišli smerom do Veľkého Rovného. Jeden z partizánov bol oblečený v žandárskej uniforme a hovoril po rusky, ostatní lámanou slovenčinou.

Vypálená obec Magale

Vo Veľkom Rovnom pochovali 10. 12. 1944 strážmajstra Štefana Fialu, zo stanice Vysoká nad Kysucou. Tento bol zastrelený partizánmi. Zanechal manželku a jedno dieťa. V Bytči na námestí 18. 12. 1944 nemecké SS vojská verejne popravili ruského partizána. Volal sa Pavol Kirilovič Kozlov, poručík Červenej armády. Partizán visel na šibenici 24 hodín a obyvateľstvo bolo prinútené sa na to pozerať. Tí čo kládli odpor boli zatknutí. V roku 1988 navštívila jeho dcéra Bytču. Dňa 12. 12. 1944 nemecké vojsko vypálilo osadu Magale v obci Petrovice. Do základov tam zhorelo 12 domov a zastrelili občana Jána Šušolíka. Dodnes sa v osade každoročne koná poslednú augustovú nedeľu spomienková akcia.

O žandároch a četníkoch - 4 diel.

Dňa 30. 4. 1945 nemeckí vojaci pri ústupe vyhodili pomocou náloží dva cestné mosty cez rieku Váh. Nemci odišli smerom na Makov o 23.30 hodine. Makov bola posledná oslobodená obec z územia Slovenska. Dňa 1.5. 1945 o 3.15 ráno preplávali cez rieku Váh na pravý breh príslušníci československej brigády. V tento deň prebehlo prvé zasadnutie národného výboru a ten zriadil vytvorenie milície v celom okrese. Do milície boli prijatí aj príslušníci žandárskych staníc. Dňa 4. 5. 1945 v Bytči zriadili okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti /NB/, ktoré bolo zrušené 1. 9. 1945. Toto veliteľstvo zaistilo celkom 55 osôb a z toho 33 bolo postavených pred ľudový súd. Dňa 15. 7. 1945 bola v celom obvode zrušená milícia na poriadok dohliadala Národná bezpečnosť. Dňa 9. 8. 1945 zasadala v Bytči pri Okresnom národom výbore preverovacia komisia pre NB. Komisia preverovala všetkých bývalých žandárov. Na základe jej výsledkov prijali všetkých do zboru NB.
V septembri 1945 bola obnovená premávka cez Váh. Obnovený most otvorili slávnosťou. Dňa 15. 7. 1946 Jozef Gallo, holič a Františk Hanuš, robotník z Bytče vložili traskavinovú nálož do výkladnej skrine Dezidéra Bartolomeja Kleina v Bytči. Výbuch demoloval výkladnú skriňu ako aj okná. Nikto nebol zranený. Gallo a Hanuš boli okresným veliteľom NB zatknutí. 

V obvode stanice NB sa pohybovala ozbrojená skupina protižidovského zmýšľania. Organizátorom tejto skupiny bol Ján Kováčik, tajomník okresnej partizánskej odbočky z Bytče. Príslušníci skupiny boli Ján Boško – Pagáč, Pavol Mravec z Kotešovej, Rudolf Reš z Bytče. Ozbrojená skupina dňa 18. 8. 1946 strieľala z automatu do okien Karola Schlezingera z Kotešovej. Dňa 22. 8. 1946 strieľala do okien Eugena Grossa a Alžbety Langovej v Bytči. Svojím  konaním mali v úmysle vyhnať z Bytče a okolia Židov. Táto skupina unikla pred NB do hôr, kde sa spojili s Emilom Langom z Dlhého Poľa. Mnoho obyvateľov z obvodu tunajšej NB skupinu v tejto akcií podporovalo. Táto ozbrojená skupina robila občas prepady na občanov, ktorí boli iného zmýšľania. Židom posielali anonymné listy, kde ich vyzývali v úmysle vydierania, aby na určitom mieste nechali peniaze, lebo budú ohrození na živote. Príslušníkov skupiny zatkli v dňoch 20. až 30. 10. 1946 a odovzdali ich príslušnému súdu. 

Oslava sviatku sa konala v Bytči 28.10. 1946 na Masarykovom námestí. Po štátnej hymne nasledovali prejavy v ktorých bol uvedený do činnosti dvojročný plán. Príslušníci NB zabezpečovali poriadok. V marci 1947 usporiadala telocvičná jednota Sokol v Bytči v sokolovni /neskôr budova kina/ spomienkový večer na T. G. Masaryka. V máji 1947 prebehli oslavy sviatku práce. Slávnosť usporiadali spoločne Demokratická strana, Komunistická strana Slovenska, Sociálni demokrati. Osláv sa zúčastnilo asi 1500 obyvateľov Bytče. V máji 1947 sa konali v kultúrnom dome v Bytči oslavy narodenín prezidenta republiky Dr. E. Beneša. Slávnosť ukončili piesňou „Kto za pravdu horí“.  

Lúpežný pokus o vraždu

V obci Štiavnik 28. 6. 1947 v dome Márie Miluchovej prišlo o život 2 ročné dievča Jolana Miluchová. Toto dievča zapríčinilo počas hrania sa so zápalkami požiar. V obci Kolárovice v júli 1947 po predbežnom dohovorení sa Márie Raždíkovej s jej milencom Alojzom Albertom Balažim zo Žiliny sa pokúsil A. A. Balaži o lúpežnú vraždu na manželovi Marie Raždíkovej – Urbanovi, obchodníkovi a hostinskom z Kolárovíc, osada Škoruby. A. Balaži vyčkal na chodbe v dome Urbana Raždíka a keď tento obchod uzatvoril a o 21. 45 hodine šiel do súkromného bytu na prvé poschodie, strelil Baláži z chodby z pištole zo vzdialenosti asi 3 krokov na U. Raždíka.  Trafil ho do brady a lícom mu strela vyšla von. Postrelený bežal hore schodmi, kde sa stretol s páchateľom. Páchateľ sa pokúsil znova vystreliť, ale náboj zlyhal. U. Raždík mu ušiel na lúku a odtiaľ do blízkej samoty Škoruby, kde mu obyvatelia poskytli pomoc. A. A. Baláži a Mária Raždíková šli do obchodu a zobrali U. Raždíkovi  35 tisíc Kčs v hotovosti. Po dohovore tvrdili, že čin lúpežnej vraždy spáchali benderovci. Páchatelia boli usvedčení, zatknutí a šli do väzby Okresného súdu v Bytči. 

Dňa 5. 10. 1947 o 20.30 bol vrchný strážmajster Róbert Kykal, zaradený u Oblastného veliteľstva NB Trenčín na Palackého ulici v Trenčíne ťažko postrelený trojnásobným vrahom Róbertom Vašňákom, ktorého sa pokúšal Róbert Kykal mimo služby večer o 20.30 zadržať. Nasledujúci deň 6.10. 1947 R. Kykal zraneniam podľahol. Pohreb sa konal 9. 10. 1947 na rímsko – katolíckom cintoríne v Bytči. Pohrebu sa zúčastnil námestník Hlavného veliteľstva NB podplukovník Rait a príslušníci NB z obvodu Žilina. 

Tu by sme ukončili náš povojnový príbeh. V tomto čísle ste sa dočítali ako žandári prežili SNP a ako to s nimi bolo po skončení vojny. V roku 1947 bola studená voja v plnom prúde a sovietsky blok sa začal uzatvárať do jedného monolitu.

Spracoval MG

Článok je prepisom z kvartálniku GALZAPRESS občianskeho združenia GALZA | Foto zdroj: www.nbs.sk

 

Zanechať prvý komentár