Prepad poštového úradu a nevídaná četnícka brutalita

Prepad poštového úradu a nevídaná četnícka brutalita

Prepad poštového úradu a nevídaná četnícka brutalitaOd žandárov a četníkov po Verejnú bezpečnosť v Bytčipiaty diel prepisu seriálu vychádzajúceho v kvartálniku GALZAPRESS. Pán A. Milučký sa narodil vo Veľkom Rovnom 26.10. 1930. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.7. 1953 bol uznaný vinným zo spáchania trestných činov velezrady, pokusu lúpeže, spolčovania, krádeže, vydierania a vraždy a odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu v Prahe dňa 15.10. 1953. Trest bol vykonaný dňa 20. 1. 1954 v Prahe o 5.16 hodine.

Alojz Milučký odišiel na jar 1949 ilegálne do západného Nemecka. Tu sa zdržiaval asi polroka v utečeneckých táboroch. V septembri 1949 sa vrátil na územie Československa. Rozsudok hovorí, že bol vyslaný na územie ČSR, aby vykonával velezradnú činnosť. Pripojil sa k skupine Augustín Lednického, po 14 dňoch sa však od skupiny odpojil a skrýval sa v horách a u rôznych osôb v žilinskom kraji. V apríli 1952 s pištoľou prinútil príslušníčku Zboru národnej bezpečnosti V. Stolárikovú, aby mu vydala niektoré osobné veci, medzi iným i svoju služobnú zbraň.

Niekoľko dní nato vnikol do domu M. Prísudkovej, kde sa opäť násilím zmocnil jej osobných vecí. Na jeseň 1952  spolu s L. Nekanickým uskutočnil niekoľko akcií s cieľom zabezpečiť sa pre život v ilegalite. Rozsudok hovorí, že A. Milučký požiadal L. Nekanického, či by s ním nechcel protištátne spolupracovať. V októbri 1952 A. Milučký na chodníku pri obci Dlhé Pole s pištoľou v ruke odzbrojil príslušníka ZNB Penciaka. Tento sa dal na útek, pričom A. Milučký za ním vystrelil niekoľko rán, z ktorých jedna bola smrteľná. Spolu s A. Milučkým bolo odsúdených ďalších sedem osôb ba testy odňatia slobody od 1 do 15 rokov.

Četnícka brutalita

Dňa 29. februára 1928 podali v Senáte ČSR Interpelláciu senátori Dr. Herz, Bodnár, Toužil. Interpelovali  ministra vnútra a spravodlivosti. Jednalo sa o brutalitu spáchanú četníkmi vo Veľkej Bytči a Čelkýsi dňa 13.  februára 1928.

„Michal Almássy, domovským právom v Romačoviciach /Podkarpatská Rus/ dostal dva pohlavky na četníckej stanici vo Veľkej Bytči preto, lebo nemal doklady, ktorými by sa bol mohol legitimovať. V Čelkýsi ho však četníci od  večera dňa 13. februára 1928 až do rána tĺkli gumovými palicami, chodidlá mu opaľovali sviečkou a potom ich  nasolili, všetko preto, lebo mal maďarské meno a že vraj je maďarským štátnym občanom. Potom ho dopravili  k sedrii do Bratislavy, kde bol dňa 26. februára 1928 prepustený na slobodu. Ešte dňa 27. februára 1928 bolo  možné konštatovať krvou podliate pruhy na jeho chrbte a pravom ramene. Nasvedčuje to úžasnej brutalite, že  četníci v demokratickej republiky, kde vraj panuje vláda ľudu, takýmito stredovekými prostriedkami týrajú úbohých ľudí, ktorí sa im dostanú do rúk a týrajú ich bez akejkoľvek príčiny, veď nie je zločinom byť cudzím štátnym občanom, ani nie je zločinom byť Maďarom a domnievame sa, že ani četníci ani policajti žiadnym spôsobom nie sú  oprávnení biť ľudí ktorí sa im do rúk dostanú.“

A preto tážeme sa pánov ministrov:
1. Či je ČSR právnym štátom v zmysle občianskeho spoločenského poriadku?
2. Či je pán minister ochotný zaviesť prísne vyšetrovanie proti četníkom vo Veľkej Bytči a Čelkýsi?
3. Či hodlá pán minister dotyčných jednotlivcov prísne a exemplárne potrestať?
4. Či sú páni ministri ochotní dať četníctvu a polícií všeobecný príkaz, aby s ľuďmi , i keď oni patria ku chudobným vrstvám ľudu, i keď sú cudzími štátnymi občanmi, i keď sú Maďari, zaobchádzalo sa po ľudsky?

Pod interpeláciu sa podpísali Dr. Herz, Bodnár, Toužil, Prúša, Sochor, Herlinger, Včelička, V. Chlumecký, J., Petor, A. Sehnalová, V.Šturc, E. Kučera, Koutný, K. Reščuk, Milan Fijala, Dr. Houser.

Prepad poštového úradu a nevídaná četnícka brutalita

Lúpež v Bytči

Dňa 31. decembra 1932 lupič Michal Fojtík prepadol v Bytči poštový úrad. V tom čase sa nachádzal v areáli  zámku, oproti Sobášnemu palácu. V súčasnosti tam býva pani Tomková. Na fasáde domu sú zavesené smaltované  tabule. Michal Fojtík pochádzal z Nedašova, od Valašských Kloboukov. V noci z 30. na 31. decembra 1932 sa  vlámal do budovy poštového úradu. So sebou mal kasárske náradie. V pokladni sa nachádzala suma 132.648,45 Kč, poštové ceniny ako známky, poukážky, sprievodky a iné v hodnote 26.678 Kč. V príručnej pokladni sa nachádzala hotovosť a ceniny v hodnote 1162,80 Kč. 

Michal Fojtík sa o pokladni a jej slabom zabezpečení dozvedel počas väzby vo väzení od spoluväzňov v roku 1928 v Trenčíne a v roku 1932 od spoluväzňov v Olomouci. Zaobstaral si kasárske náradie v hodnote cca 700 Kč. Do Veľkej Bytče prišiel o 14.00 hodiny dňa 30.12. 1932. Pred prelezením plotu si odložil Hubertus v záhrade v kúte  pod oknami bytu prednostu pošty Mateja Janouta, kde ho neskôr žandári našli. Večer okolo 20 tej hodiny pred  príjazdom poslednej pošty sa ukryl v budove v telefónnej búdke. Neskôr prešiel do telefonického skladu, kde vyčkal. O 23.00 hodine začal samotnú lúpež. Navŕtal pokladňu. Lupič bol vyzbrojený 6 ranným bubienkovým revolverom.

Keď lupič pracoval na pokladni, vyrušilo ho svetlo, elektrickej lampičky četníckej hliadky okresného četníckeho veliteľa nadporučíka výk. Krajinu a strážmajstra Dvorského, strážmajstra Zemana. Hliadka pri obchôdzke spozorovala pod oknami podozrivé stopy v snehu. Prebudili prednostu M. Janouta a cez jeho byt vnikli do poštového úradu. Tam našli ukrytého lupiča M. Fojtíka. Ten bol z hliadky prekvapený. Revolver nechal odložený na okne a teda ho nepoužil.

Poštovému úradu vznikla škoda a to prevŕtanie výplne dverí suma 60 Kč, odrezanie záclony 30 Kč, rozbitie sklenenej tabule v okne 11 Kč. Po vyhotovení zápisnice M. Fojtíka odovzdali súdu. 

 

Článok je prepisom z kvartálniku GALZAPRESS občianskeho združenia GALZA | Foto: www.poho.cz a i.idnes.cz/

 

Autor ČLÁNKU

Branislav Šušolík

Branislav Šušolík

Zakladateľ a administrátor webového portálu www.bytcan.sk. Mám rád naše mesto, jeho históriu, jeho obyvateľov a jeho potenciál. Založením stránok www.bytcan.sk som chcel prispieť k propagácií nášho mesta, poukázať na jeho krásu, ale aj problémy.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

logo bytcan.sk - white

© 2007- 2021 BYTCAN.SK – Všetky práva vyhradené

Späť na vrch stránky