Kolia sa nenechá kúpiť, je neústupčivý a odmieta sa vzdať. Nielen majetku a vlastnej pôdy, ale aj všetkej tej krásy,
ktorá ho už od detstva obklopuje. Vadim sa však len tak ľahko nevzdáva. V mene svojich sebeckých záujmov rozbehne celú mašinériu moci na čele s popom miestnej cirkvi.
Film zožal úspech aký už dávno žiadny ruský film a zároveň je ostrou kritikou súčasného skorumpovaného putinovského Ruska. Umelci, ktorí si toto dovolia, neskončia v Rusku vždy najlepšie. Stačí spomenúť kauzu Pussy Riot. Ruskí režiséri to nemali nikdy ľahké. Prvý priekopník ruského ale aj svetového filmu Sergej Ejzenštein preslávený v dvadsiatých rokoch filmom Krížnik Potemkin, dostal so svojími experimentmi v tridsiatych rokoch stop. Stalin zaviedol dogmu socialistického realizmu a umelci mohli tvoriť už len typ optimistického ľudového filmu.
Nástup miernej slobody nastal v Ruskom filme podobne ako vo zvyšku Východnej Európy v šesťdesiatých rokoch. Na scénu prišli mená ako napríklad Andrej Tarkovskij. Situácia však nebola nijako ružová. Napríklad film Alexeja Germana Previerka osudom z roku 1971 sa nikdy ani do kín nedostal. Tento partizánsky opus si dovolil spochybňovať vinu kolaboranta s fašizmom. Film napriek svojej vysokej umeleckej hodnote nikdy oficiálne neprišiel
do ruských kín.
Dnes je jednou z najvýraznejších postáv ruskej kinematografie práve Andrej Zvjagincev, ktorý nadväzuje na tradíciu ruského symbolicko-lyrického filmu s jeho ohromujúcim poňatím obrazového stvárnenia. Po páde Železnej opony už sa v naších kinách neobjavuje toľko ruských filmov ako za komunistov, keď boli uvádzané v predpísanom množstve. Veľmi sa však popularite netešili, kedže sa jednalo prevažne o ideologické obežníky.
Dnes sa do slovenských kín dostane ruský film len zriedka a preto netreba premeškať možnosť stretnúť sa v podstate s niečím takým exotickým. Film Leviathan bude uvedený v nedeľu 14. decembra v kinosále Domu kultúry v Bytči.
FB event: https://www.facebook.com/events/1586622134890413/
