• Kedy vám napadlo, že by ste sa mohli stať športovým moderátorom?
Raz som sedel v bývalom zamestnaní a rozmýšľal nad tým, aký má význam robiť to čo vás nebaví. Rozhodol som sa niečo zmeniť. Stanovil som si pár cieľov, ktoré chcem v určitom horizonte dosiahnuť. So žurnalistikou som začal na regionálnej úrovni, ako externý dopisovateľ…
• Máte moderátorský vzor?
Nie. Špeciálne v tejto brandži a našom československom regióne je množstvo skvelých odborníkov a od každého z nich sa dá niečo priučiť. Nedávno som bol na návšteve v jednej súkromnej športovej televízii, kde som si uvedomil, akú veľkú kvalitu majú aj tí menej známi.
• Čo vás na moderovaní najviac zaujíma a baví?
Moderátor je vždy dušou podujatia, môže ho potiahnuť ale i pokaziť. Je akýmsi ohnivkom medzi divákom a účinkujúcim, približuje ich k sebe. Ten pocit, keď vystúpite pred plný štadión či halu, to je droga ktorú, keď raz skúsite, tak po nej prahnete už stále.
• Aká je vaša vysnívaná pozícia? Kam by ste sa chceli v živote prepracovať?
Chcem dosiahnuť stav, kedy budem robiť to, čo ma baví a živiť sa tým. Keď nebudem až tak závislý na vrtochoch „mocných“, ale budem veci sám držať v rukách. To je priorita. Až potom mám na zozname deti a pod.
• Ste aj sám aktívnym športovcom? Aký šport robíte?
Spomeniem juhoafrického futbalistu menom Siphiwe Tshabalala, ktorý strelil prvý gól svojej krajiny v otváracom zápase domácich MS 2010 proti Mexiku. Pre nás to bol špeciálny šampionát, lebo tam hralo aj Slovensko. Novinárom po zápase povedal, že s futbalom žije, zaspáva i ráno vstáva. Som podobný prípad, mám rád disciplínu, pravidlá aj bolesť ktorú prináša šport. Každý deň posilňujem, bicyklujem alebo behám. Život a svet bez športu si neviem prestaviť.
• Často moderujete zápasy hádzanej. Máte k hádzanej blízko?
Vždy budem tvrdiť, že hrou hier je futbal, ale hádzaná má v mojom srdci špeciálne postavenie. Zbožňujem vôňu palubovky, lepidla, bubny fanúšikov. Mal som šťastie, že v posledných dvoch rokoch som mohol byť s mikrofónom pri jej skvelých úspechoch. Či už postupe Sporty Hlohovec do skupiny EHF Cupu, alebo ženskej reprezentácie na EURO, po 20 tich rokoch. Na tie emócie nikdy nezabudnem.
• Najmä pri moderovaní reprezentačných zápasov sa stretnete s mnohými zaujímavými ľuďmi. Kto na vás urobil najväčší dojem?
Nedávno som robil rozhovor s Ondrejom Dudom, našou mladou futbalovou hviezdou. Prekvapil ma svojim intelektom a prístupom. Je paradoxom, že zväčša najlepší hráči bývajú tí najskromnejší. Mám rád športovcov, ktorí majú srdce na mieste. Dríčov, ktorí sú ochotní pre tím potiť krv a chcú stále napredovať. Na Slovensku som sprevádzal i viaceré zahraničné hádzanárske hviezdy z Nemecka, Nórska či Francúzska, ale spomeniem dve domáce mena. Ľubomír Ďuriš a Monika Rajnohová, paradoxne obaja hrajú strednú spojku.
• Podaril sa vám aj nejaký trapas? Urobili ste nejaké faux-pas?
Samozrejme, nikto nie je neomylný. Myslím si, že nie je dobré sa hrať na vševeda. Je to neustály proces učenia sa. Pamätám si, ako som prvý krát prišiel do Hlohovca. Pri vydarenom zákroku Juraja Kašťáka, brankára Sporty som nadšene vykríkol: „Skvelý Žernovič“. Žiaľ, obaja mali skoro rovnaký účes, poznal som ich len z fotiek a čo čert nechcel, keďže išlo len o priateľský zápas, mali na sebe tepláky so starými číslami. Z tribúny sa ozvalo: „Chod domov, teba tu teda nechceme“!
• Čo ste si vtedy pomysleli?
Bože, kde sú dvere, nemám na to. Bola to ale dobrá facka. Po 2 min som sa oklepal a povedal si, že im to ešte ukážem. O pol roka pri historickom víťazstve nad Prešovom som sa rozohnil natoľko, že to tvrdé jadro fanúšikov vstalo a začalo skandovať moje meno. Úžasný zážitok.
• Vtedy asi človek lieta veľmi vysoko, však?
Hm to áno, ale ja som taký, že chcem stále viac. Akosi si neviem vychutnať čaro okamihu. Vždy si poviem, super, ďakujem, ale ideme ďalej. Zajtra môže byť situácia ešte lepšia. Viete, milujem fanúšikov, naozaj. Ale z Hlohovca si navždy zapamätám, keď mi tréner Martin Lipták poďakoval za vytvorenie atmosféry po postupe cez nórsky Arendal, či po dobrom výsledku s hviezdnym Füchse Berlín. Toto mladý človek presne potrebuje, pochváliť, ale aj pokarhať, keď vybočí z cesty.
• Ktorú pracovnú skúsenosť si najviac ceníte?
Možno to bude znieť ako klišé, ale každá jedna aj tá negatívna vás posunie a niečo naučí. Aj o samom sebe, lebo dobre poznať sám seba je umenie.
• Ste vyštudovaný novinár? Čomu sa plánujete v budúcnosti venovať?
Vyštudoval som mediálnu komunikáciu, ale oveľa viac som sa naučil v teréne. Škola života je neporovnateľne kvalitnejšia ako tá so stenami a lavicami.
• Aké vlastnosti musia mať podľa vás spoločné športový komentátor a športovec?
Nikdy nebyť so sebou spokojný. Pretože potom príde niekto lepší.
• Stalo sa vám už, že vám za váš výkon niekto aj vynadal? Oprávnene?
Ani nie, som prekvapený, že ľudia reagujú na moju prácu pozitívne. Občas mi príde aj nejaká správa na sociálnej sieti, to je najlepšia odmena. Vždy sa publiku snažím odovzdať celého seba. Špeciálne prvé minúty sú dôležité, ľudia musia cítiť, že sa tu udeje niečo veľké a oni sú dôležitou súčasťou! Čo mi je často vyčítané, je správanie sa v kuloároch, kde som nediplomatický. Bill Shankly raz povedal, že existuje niečo ako svätá trojica: hráči, fanúšikovia, tréner. Majiteľ je tam vraj len na podpisovanie šekov. Čosi na tom bude…
• Ako by ste charakterizovali sám seba? Ktoré vlastnosti si na sebe najviac ceníte?
Netrpezlivý ale vytrvalý. Som detailista, a za každých okolností sa snažím dodržať slovo.
• V čom sa chcete ešte zlepšiť?
Niekedy by som sa chcel zbaviť chrbtovej kosti. Všetko by bolo v tejto krajine asi jednoduchšie, ale to akosi nedokážem. Po odbornej stránke viem, že potrebujem zdokonaliť cudzí jazyk. Ale svet komunikácie to nie je len moderovanie, komentovanie či písanie článkov. Patrí sem napr. aj organizácia eventov, PR, reklama, scénaristika atď. Všetko je prepojené a je šťastie, keď máte možnosť niečo nové sa naučiť a občas vám za to aj zaplatia.
• Keď spomínate video. Práve v týchto dňoch ste zverejnili TV spot s hádzanárkami a trénerom futbalistov Kozákom. Zaujímavé spojenie.
Tá myšlienka vznikla spontánne na diaľnici, v aute. Nechcem však aby bolo vnímané len ako upútavka na zápas so Španielkami v baráži o MS. Prajem si, aby všetci cítili, že ide o akúsi formu spolupráce, prepojenie medzi dvoma športovými svetmi. Snáď je to len začiatok. Slovensko je malé, treba si pomáhať. Dúfam, že ľudia to pochopia. Mimochodom, všimli ste si? Je to premiéra pána Kozáka v podobnom projekte.. VIDEO TU
• Aký je vás názor na slovenský šport?
Myslím si, že je v ňom chaos. Chýbajú odborníci, ktorí by zabezpečili prílev financií a ich efektívne využívanie. Nemyslím tým trénerov. Ale funkcionár, to musí byť vrcholový manažér, ktorý má v sebe aj čosi navyše, pretože športový klub či zväz, to je živá bunka. Nehovorím, že viem ako na to, ale ak je organizácia dôveryhodná, má prepracovaný marketing, dobrý imidž, tak skôr do nej niekto investuje. Je tu tiež korupcia, závisť, neochota urobiť niečo navyše, strach z nových ľudí, nápadov, projektov…
• Čo rád robíte vo voľnom čase?
Mám čoraz radšej ticho a kľud. Vediem veľa rozhovorov so sebou samým. V poslednom čase si rád vybehnem na chatu, kde niečo staviam, renovujem. Tiež mám rád zábavu, priateľov. Preferujem aktívny oddych a zdravý životný štýl. Nerád sa ale niekde ocitám v úlohe diváka, stále ma to láka totiž k mikrofónu.
Autor: M.V / Foto: FB Tomáš Ďutka
