V minulom príspevku o umeleckých dielach v Bytči sme sa venovali soche pri Sklenníku. Viacerí z vás na ňu pozitívne reagovali, preto sme sa rozhodli, že sa k nej ešte vrátime. Tentokrát by sme vám chceli priblížiť, ako toto umelecké dielo vznikalo, s akým zámerom sochár Milan Struhárik pristupoval k jeho tvorbe a čo všetko pri tom zohľadňoval. Aby sme sa o tom dozvedeli viac, navštívili sme ho v jeho ateliéri. V priloženom videu nižšie si tak môžete vypočuť samotného autora ako sa prihovára ľuďom, ktorí majú toto jeho dielo radi.
V období socializmu bolo výtvarné doriešenie architektúry a jej okolitého priestoru bežnou praxou. Takýto postup bol upravený zákonom, ktorý nariaďoval vyčleniť v rozpočte na investičnú výstavbu určité nízke percento pre realizáciu umeleckých diel. Tie následne pred samotnou realizáciou prechádzali procesom posudzovania schvaľovacích komisií, ktoré rozhodovali o tom, či sú navrhnuté vhodne s ohľadom na výtvarné kvality, charakter danej stavby a ideologický zámer, pričom na tento proces vplývali aj ďalšie okolnosti. Plastika pri dnešnom Sklenníku bola pôvodne súčasťou projektu stavby obchodných prevádzok a mliečneho baru, s ktorou sa začalo v druhej polovici 70. rokov.
Sochár Milan Struhárik (1935), absolvent Vysokej školy umeleckého priemyslu v Prahe, mal v tomto období za sebou už viac ako desať realizácií do architektúry (napr. Pamätná tabuľa V. Roya v Kochanovciach, 1965, Busta Ľ. Podjavorinskej v Bzinciach, 1968, Dekoračná plastika v Trenčíne, 1972). Aj v jeho komornej tvorbe, predovšetkým v dreve, sa vtedy objavovalo komponovanie hmoty do zvlnených pásov, ktoré bude aj v nasledujúcich rokoch súčasťou jeho charakteristického štýlu. Ten uplatnil aj pri tvorbe plastiky pre Bytču.
Materstvo, 1975, Slovenská národná galéria
(Pozrite si aj ďalšie autorove diela v zbierkach slovenských galérií na Webe umenia)
Spolu s maliarom Jánom Mikuškom (1947), neskorším autorom neďalekej mozaiky, ho pre túto realizáciu oslovil architekt objektu Emil Galovský (1936-2001). V koncepcii oboch výtvarníkov sa už v počiatkoch prejavila snaha dostať do prísne pravouhlej a strohej hmoty stavby život a dynamiku prostredníctvom zaoblených organických tvarov. Podľa Milana Struhárika pracovali umelci na návrhoch spoločne tak, aby obe diela spolu komunikovali, navzájom sa dopĺňali a zároveň aby tvorili kontrast k architektúre.
Z archívnych dokumentov vyplýva, že na zadaní začali umelci uvažovať už v roku 1973. O dva roky neskôr predložil Milan Struhárik schvaľovacej komisii návrhy v podobe pôdorysov, bočného pohľadu a 3 alternatívne riešenia plastiky. Ako sám spomína, pre citlivé osadenie diela do priestoru si vtedy, okrem modelu samotného diela, zhotovil aj maketu časti budovy.
Zvolenú finálnu podobu autor realizoval odliatím do šalovaného bieleho betónu s armatúrou, a to priamo na mieste na pripravený murovaný základ. Ak dielo preskúmate bližšie, všimnete si, že na jeho povrchu sa prejavila dôsledná práca s detailmi – v niektorých vrstvách vyniká odtlačená štruktúra dreva po šalovaní, inde bol pred odlievaním do formy umiestnený polystyrén pre dosiahnutie hladkého povrchu. Sochár v našom rozhovore niekoľkokrát s vďakou spomínal na priaznivé podmienky pre prácu spočívajúce predovšetkým v spolupráci s profesionálnym tímom remeselníkov – so stolárom pri príprave šalovania a s betonármi pri odlievaní. Za podstatné podnety k tvorbe diela považuje aj konzultácie so spomínaným architektom projektu Galovským. Finálna povrchová úprava bola prevedená dodatočným vyspravením, brúsením a voskovaním. To, ako elegantne dielo pôsobilo krátko po odliatí a odstránení formy, ešte za nova, si môžeme pozrieť na archívnych fotografiách.
A čo autor hovorí na to, že jeho socha je už dlho využívaná aj ako preliezačka? Víta to, hoci hovorí, že ak by do priestoru zámerne umiestňoval detský prvok, návrh by riešil inak.
Všimnite si tiež, že dielo nesie aj autorskú značku a je datované – v spodnej časti sú na na jednej strane hĺbené iniciály autora (MS) spolu s rokom vzniku (77). Aj keď je dnes v pomerne dobrom stave a bez väčších poškodení, bolo by vhodné ho očistiť a skultivovať jeho okolie.
Vypočujte si krátky odkaz samotného sochára pre ľudí žijúcich v Bytči.
Vypočujte si krátky odkaz samotného sochára pre ľudí žijúcich v Bytči.
Nahrávka vznikla počas výskumného rozhovoru s Milanom Struhárikom v Novom Meste nad Váhom ako súčasť výskumného projektu Petra Pivodu Umelecké diela 2. polovice 20. storočia vo verejnom priestore a v architektúre v Bytči.
Realizáciu výskumu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Formát krátkych textov o bytčianskych dielach pôvodne vznikol v spolupráci s KC Hviezdne noci.
Fotografie z ateliéru: Jakub Michel
Archívne fotografie: MVSR, Slovenský národný archív, Fond výtvarných umení Bratislava (Slovenský fond výtvarných umení Bratislava; Tvar, družstvo slovenských výtvarných umelcov, s. r. o., Bratislava), (1936) 1949 – 2005
Zdroje: Archívne dokumenty: MVSR, Slovenský národný archív, Fond výtvarných umení Bratislava (Slovenský fond výtvarných umení Bratislava; Tvar, družstvo slovenských výtvarných umelcov, s. r. o., Bratislava), (1936) 1949 – 2005
LUPTÁKOVÁ, Eva. Milan Struhárik – Sochy: [katalóg výstavy]. Dolný Kubín: Oravská galéria, 2003.
Výskumný rozhovor s Milanom Struhárikom realizovaný dňa 6.6. 2024 v Novom Meste nad Váhom
