Vykopávky prebiehali v spolupráci viacerých inštitúcií. Archeologické práce realizovali archeológovia z Kysuckého múzea (Mgr. D. Majerčíková), Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea (Mgr. M. Both) pod vedením archeologičky PhDr. Z. Stanekovej z Považského múzea. Technicky výskum zabezpečilo Ministerstvo vnútra SR a Žilinský samosprávny kraj. Podľa výsledkov vykonaného archeologického výskumu stála pôvodne na mieste súčasného kaštieľa menšia pevnosť, ktorá patrila  nitrianskemu biskupstvu a neskôr sa vo vlastníctve vystriedalo viacero súkromných majiteľov (Podmanickí, Pongrácovci, Gašpar Horvát atď). 

Pevnosť mala podobu opevnenej štvorhrannej veže, pričom významná časť tohto staršieho mestského hradu bola odkrytá na nádvorí a časť zasahovala pod západné krídlo kaštieľa. Táto stredoveká, zrejme drevozemná alebo hrazdená veža mala rozmery 7 x 7 m, a teda bola dostatočne rozľahlá aj na bývanie. Dnes už nie je možné určiť, koľko poschodí veža mala. 

Počas leta 2024 boli odkryté viaceré drevené konštrukcie vzájomne prepájajúce severnú obvodovú stenu veže a ďalší múr rovnobežne vedený s touto stenou. Toto novo odhalené murivo taktiež obsahovalo drevené preklady v hmote. Identifikované bolo ako hradba valového charakteru. V rozsahu výkopov sa však nepodarilo odkryť vonkajšie líce hradby, a preto jej šírka zostáva neznáma (dosahovala však minimálne 330 cm). Tento múr zrejme obkolesoval „vežovitú stavbu“ a azda aj ďalšie, dosiaľ nezistené architektúry.

3D snímka výskumu nádvoria. Múry veže sa nachádzajú  v západnej časti nádvoria. Zaniknutá pivnica vo východnej časti  / Foto: M.Both SNM Martin

Archeológovia tak potvrdili prítomnosť „pevnôstky“ spomínanej v listinách zo záveru 15. a prvej polovice 16. storočia v Bytči. Upresnili tiež, že nešlo o murovaný hrad, ale skôr o menšie sídlo drevozemnej konštrukcie podobné stredovekým hrádkom. Nálezy zo zánikových vrstiev opevnenia a „vežovitej stavby“ svedčia o tom, že táto pevnosť existovala do polovice 16. stor. Jej vznik sa však aj napriek snahám datovať nepodarilo.

Toto neskorostredoveké sídlo vyhorelo niekedy v polovici 16. storočia a onedlho na to získal majetok do vlastníctva František Turzo, ktorý nechal vybudovať kaštieľ, ako ho dnes poznáme.

Jedným z najzaujímavejších nehnuteľných objavov turzovského obdobia bol padací most, ktorý bol postavený spolu s kaštieľom. Premosťoval zrejme akúsi suchú priekopu, resp. vlčiu jamu, ktorá mala podobu rozľahlej a hlbokej murovanej šachty. Súčasne s ním bola v prejazde veže pod úrovňou podlahy zapustená šachta padacieho mosta, odkiaľ personál most obsluhoval pomocou reťazí. Počas výskumu boli objavené tisíce artefaktov, vrátane kuchynskej keramiky, kachlíc z vykurovacích pecí, kovových predmetov, sklenených okenných terčíkov, mincí atď. Jedným z najzaujímavejších hnuteľných nálezov bol nález pípy z nádrže (azda suda), ktorou sa čapovalo pivo, víno, prípadne iná tekutina. Podobné pípy objavené na Slovensku a v ďalších európskych krajinách možno datovať do rozmedzia rokov 1400 až 1700.

Kolové jamy ako zvyšky po palisádovom opevnení  / Foto: Z. Staneková

Napriek mnohým novým informáciám však stále zostalo niekoľko nezodpovedaných otázok (vznik a rozsah opevneného sídla, šírka hradby, prítomnosť priekopy, atď.), na ktorých zodpovedanie by musel výskum pokračovať i ďalej. Avšak aj napriek tomu možno povedať, že turzovské sídlo malo vo svojich počiatkoch, pred prvou rekonštrukciou realizovanou palatínom Jurajom veľkolepý vzhľad disponujúci mnohými obrannými prvkami, čo dokazuje, že pôvodný Františkov komplex mal nielen charakter reprezentatívneho sídla, ale aj mestskej pevnosti.