V rokoch 1960-1969 navštevoval Základnú školu v Bytči, od tretieho ročníka na Ulici mieru. V tomto školskom období sa len čudoval, že žiaci museli na začiatku a konci vyučovania spievať Pieseň práce. Po základnej škole pokračoval do roku 1973 v štúdiu na SPTŠ v Piešťanoch, odbor záhradníctvo. Po strednej škole študoval na Vysokej škole zemědelskej v Brně a Lednici na Morave, na Katedre záhradnej a krajinárskej tvorby životného prostredia, u profesora B. Wagnera. Už počas štúdia realizoval niekoľko svojich projektov v spolupráci s mestom Bytča. Štúdium ukončil v roku 1978 štátnou skúškou a diplomovou prácou na tému: “Skanzeny” . V roku 1978 sa jeho SVOČ na tému “Aplikácia solárnych systémov v ekologickom bývaní” umiestnila v celoštátnom kole vo Zvolene na 1.mieste!
Krátko po vysokej škole pracoval v Stavoprojekte Žilina, v ateliéri typizácie a vývoja v oblasti záhradnej architektúry. Po základnej vojenskej službe v roku 1981 začal pracovať vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín (VÚOOD) v Bojniciach, ako vedúci projekcie. Založil oddelenie projekcie a realizácie. V tomto období aktívne pracoval v Bund Deutscher Landschaftsarchitekten (BDLA) v Nemecku a so svojim projektom vyhral súťaž na záhradníckej výstave v Ausburgu.
V roku 1992 si spolu s manželkou založil súkromnú projekčnú kanceláriu VEGET Prievidza. Až do roku 2018, kedy odišiel do dôchodku, pracoval na celom území bývalého Československa a podarilo sa mu naprojektovať a realizovať množstvo zaujímavých zákaziek. Je spoluautorom smernice o vegetačných strechách pre Ministerstvo výstavby SR, projektoval a realizoval v spolupráci s firmou BAK Trutnov diplomatickú štvrť v Prahe – “Trója – objekt 06”. Ďalšími úspešnými projektami bolo napríklad rekreačné zariadenie parlamentu ČR v Harrachove, areál farského úradu v Nemšovej, obytná terasa PRIOR Trenčín, vegetačný kryt celej budovy SPŠ a OFS Trenčín o výmere takmer 2400m2, zariadenie Vysokej školy ekonomickej v Prahe, vojenské bytovky v Trenčíne, či viaceré zákazky pre mesto Nemšová a PD Vlára Nemšová. Celkovo vyprojektoval cez 200 zákaziek, z ktorých sa 90% aj zrealizovalo!
Fotografia z vernisáže výstavy “To čo mám rád” – z ľava: Mrg. Peter Šimek (šéf Dopravného múzea v Rajeckých Tepliciach), Ing. Jozef Janiš, Mgr. Katarína Dadlíková (lektorka Sobášneho paláca). V pozadí na plátne model fotografia auta Súľov.
Svoju nezameniteľnú stopu už dlhé roky zanecháva aj v našom meste. Navrhol a vypracoval projektovú dokumentáciu na obnovu zámockého areálu, ktorú odsúhlasil aj Pamiatkový úrad. Vďaka jeho neutíchajúcej vášni k rodnému mestu ožila nielen dračia legenda, ale v zámockom areáli môžeme po celý rok obdivovať kovaného anjela. A každoročne počas adventu aj kovanú plastiku Svätej rodiny. Vďaka nemu, jeho susedom a ZUŠ-ke ožila v roku 2012 tradícia adventného venca v Bytči.
Vďaka jeho poznatkom a historickému skúmaniu opäť ožilo aj prvé československé auto SÚĽOV, ktoré sa malo vyrábať vo firme Emila Bojdu v Hrabovom! Zásluhou vzájomnej spolupráce s Mgr.Petrom Šimkom (šéf Dopravného múzea v Rajeckých Tepliciach) a Zdeňkom Křížom (amatérsky modelár a výrobca auta) sa znovuzrodilo spomínané auto v mierke 1:1. To je dnes umiestnené v Dopravnom múzeu na železničnej staničke v Rajeckých Tepliciach. Je len na škodu veci, že tento model nie je prezentovaný aj v našom meste.
Ja osobne si pána Janiša veľmi vážim. Je to človek s obrovským prehľadom a mnohými skvelými nápadmi. Obdivujem najmä jeho neutíchajúci a hlavne nezištný záujem o verejný priestor, jeho zveľadenie a údržbu. To sa žiaľ v tejto dobe veľmi nenosí. Ale on je typickým príkladom prvorepublikového džentlmena, tým pravým a skutočným vzorom.
Chcel by som mu aj touto cestou popriať k jeho výročiu ešte raz hlavne veľa zdravia do ďalších rokov. A nech sa mu jeho sny aj naďalej plnia.
