Sidónia Sakalová bola nielen talentovanou detskou spisovateľkou a režisérkou, ale predovšetkým človekom s hlbokým národným cítením. Narodila sa 1. júla 1876 v Bytči, v skromných podmienkach rodiny obuvníka-invalida Františka Sakalu a Barbory, rodenej Fábryovej. Ľudovú školu a tri triedy meštianskej školy absolvovala v Bytči, vyššiu meštiansku školu však ukončila v Budapešti. Po návrate sa ako 19 ročná stala poštovou a telegrafnou expedítorkou. Pôsobila ako inštruktorka na menších poštových úradoch bývalej Bratislavskej direkcie. Pre svoje slovenské cítenie bola neustále prekladaná na podradné dedinské pošty a napokon prepustená zo štátnej služby. Osudným sa jej stala jej účasť na zbieraní národopisného materiálu v Starej Bystrici a jej angažovanosť v šírení slovenskej tlače, čo vtedajšia mocenská štruktúra vnímala ako neprijateľné.

V roku 1905 sa Sidónia Sakalová rozhodla pre odvážny krok a emigrovala do Spojených štátov amerických. Usadila sa v New Yorku, kde si na živobytie zarábala svojím umeleckým talentom ako kreslička ručných výšiviek. Ani v exile však nezabudla na svoju rodnú krajinu a svoju literárnu tvorbu. V americko-slovenskom časopise Ženský svet publikovala svoju prvú beletriu. Jej umelecké nadanie sa prejavovalo aj na divadelných doskách, keď v tomto období aktívne hrávala v slovenskom divadle pre krajanov.

Zdravotné problémy ju však v roku 1910 priviedli späť do rodnej Bytče. Po návrate sa zamestnala v advokátskej kancelárii a neskôr pôsobila na notárskom úrade v Bytči. V rokoch 1925 až do svojho odchodu v roku 1937 bola významnou pracovníčkou Živnostenského spoločenstva. 

Ani po návrate na Slovensko neopustila svoju vášeň pre divadlo a pokračovala vo svojej ochotníckej činnosti ako herečka a dokonca sa venovala aj réžii. Stala sa kľúčovou postavou pri organizovaní kultúrneho života v Bytči a jej prínos bol taký významný, že jej bola zverená aj funkcia mestskej kronikárky.

Po vzniku Československej republiky sa Sidónia Sakalová aktívne zapojila do literárneho života. Svoje myšlienky a postrehy publikovala v besedniciach v novinách, no jej hlavnou doménou sa stali časopisy určené pre deti a mládež. Prispievala do nich pod rôznymi pseudonymami ako Bagatella, S, SS, Baga Talla, Teta Sydka. Jej tvorba bola hlboko prepojená s jej láskou k poézii a krátkej próze pre mladých čitateľov. V jej dielach, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej literatúry, často opisovala prostredie slovenskej dediny, alebo čerpala inšpiráciu z malomestského života v Bytči, ktorý jej bol tak blízky.

Oficiálne debutovala v roku 1922 didaktickou zbierkou detských básní Moja radosť, ktorú ilustroval významný slovenský výtvarník Ladislav Treskoň, taktiež rodák z Petrovíc. Druhý diel tejto úspešnej knihy uzrel svetlo sveta o dva roky neskôr. Sidónia Sakalová je autorkou rozsiahleho diela, ktoré zahŕňa básne, básnické zbierky, prózu a dokonca aj dve divadelné hry venované detskej problematike. Jej tvorba pre deti bola natoľko cenná, že bola zaradená aj do dobových čítaniek pre ľudové školy a objavovala sa v rôznych kalendároch.

Bola výnimočne vzdelanou a kultivovanou osobnosťou. Ovládala päť svetových jazykov a svoje jazykové znalosti využívala aj na súkromné vyučovanie francúzštiny a nemčiny. Jej prekladateľská činnosť obohatila slovenskú kultúru o divadelné hry preložené z češtiny a maďarčiny. Okrem literatúry sa venovala aj národopisu, pričom jej hlavným záujmom bolo jej rodné mesto Bytča a jeho okolie. Výsledkom jej výskumu bola rozsiahla štúdia Vianoce a veľkonočné sviatky vo Veľkej Bytči, ktorá bola publikovaná v rokoch 1929-1930 v zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine.

Životná púť Sidónie Sakalovej sa uzavrela 24. júla 1948. Jej prínos slovenskej kultúre však nebol zabudnutý. V roku 1973, posmrtne, vyšla jej autobiografická kniha Ako som sa stala detskou spisovateľkou, ktorá okrem autobiografických čŕt obsahuje aj cenné spomienky na významné osobnosti slovenského kultúrneho života, s ktorými sa počas svojho života stretla.

Je nepochybné, že Sidónia Sakalová zasvätila svoj život rozvoju svojho rodného mesta. Svojou kultúrnou a spoločenskou angažovanosťou sa snažila pozdvihnúť Bytču a zanechala v nej nezmazateľnú stopu. Jej meno sa tak zapísalo nielen do histórie nášho mesta, ale aj celého Slovenska. Na jej počesť bola v roku 1976 odhalená pamätná tabuľa na jej rodnom dome a v roku 1990 bola po nej pomenovaná jedna z bytčianskych ulíc. Pri návšteve bytčianskeho cintorína si môžete pri náhrobnom kameni Sidónie Sakalovej pripomenúť a vzdať úctu tejto významnej rodáčke.