Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, fond Fond výtvarných umení Bratislava (Slovenský fond výtvarných umení Bratislava; Tvar, družstvo slovenských výtvarných umelcov, s. r. o., Bratislava), (1936) 1949 – 2005 z archívnej škatule č. 1204

Toto farebné okno pozostávalo z viacerých tvarovaných a brúsených sklenených kameňov vsadených do betónového rámu. Nešlo pritom len o vzhľad – okno malo aj praktický význam. Svetlo, ktoré cez farebné sklá prenikalo dovnútra, vytváralo zaujímavú atmosféru vo vinárni vedľa známeho pohostinstva „U mamky“, kam samotný sochár rád chodieval.

Realizácia tohto diela nebola jednoduchá, ani lacná. Výrobu zabezpečoval národný podnik Borské sklo podľa Bírošových návrhov a hotové okno bolo do budovy osadené pomocou žeriavov až dodatočne – bytový dom už totiž v tom čase slúžil svojmu účelu.

Zachované náčrty a archívne dokumenty prezrádzajú, že umelec hľadal ideálnu podobu diela dlhšie. Pozrite, ako si skúšal rôzne verzie kresbou a napokon hľadal vhodné rozmiestnenie farebných skiel technikou koláže – na tmavý podklad rozmiestňoval kúsky farebného papiera. S takýmto finálnym návrhom predstúpil v roku 1967 pred komisiu pre schvaľovanie diel do verejného priestoru. Brúsené sklá v základných farbách, pre ktoré sa napokon Bíroš rozhodol, vizuálne nadväzovali na jeho kovovú plastiku umiestnenú na fasáde – tá sa tam nachádza dodnes a už sme jej na Bytčan.sk venovali.

Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, fond prof. Stanislav Bíroš – osobný fond, 1920 – 1983

Zaujímavé sú aj okolnosti vzniku samotnej stavby. Bytový dom patrí k tým, ktoré boli postavené v rámci družstevnej výstavby. Bol to dôležitý krok k riešeniu bytovej otázky v meste a zároveň symbol nového, modernejšieho bývania. Aj z tohto dôvodu stála pred výtvarníkom zaujímavá úloha – umelecky dotvoriť architektúru, ktorá bola z pohľadu mesta výnimočná. Zdá sa, že práve táto výzva ho inšpirovala k použitiu moderných, čistejších výtvarných foriem, ktoré vo svojej tvorbe využíval zriedkavejšie.

Zánik podobných prvkov vo verejnom priestore mesta svedčí o tom, ako rýchlo sa svet okolo nás mení. Takéto diela však často majú svoju umeleckú, remeselnú a dnes už aj historickú hodnotu, ktorú je v súčasnosti náročné nahradiť. Môžeme ich však mapovať a dokumentovať, aby sa, keď už nie inak, zachovali aspoň v pamäti. Preto sme toto dielo zaradili na online súpis umeleckých diel Považskej galérie umenia v Žiline s názvom Revízia umenia. Nájdete ho, spolu s ostatnými, v sekcii Bytča spolu s ďalšími informáciami. Tento projekt bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. LITA je hlavným partnerom projektu. Tím Revízie pre bytčianske diela tvoria Kristína Hermanová, Marek Mati, Jakub Michel a Peter Pivoda.

Výskum a mapovanie diel je súčasťou prebiehajúceho výskumného projektu Petra Pivodu – Odstraňovanie umeleckých diel do verejného priestoru a architektúry druhej polovice 20. storočia na prípade mesta Bytča. Realizáciu výskumu podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

POZNÁMKA bytčan.sk: Po uverejnení článku nám do komentáru na sociálne médiá pribudla fotogtrafia pred zánikom – zateplením bytového domu od prispievateľa Len  Čiatko – ďakujeme.