Je odchovankyňou bytčianskej hádzanej, patrila medzi opory družstva žien. Po hráčskej kariére sa naplno vrhla na trénerskú prácu a pod jej vedením vyrástlo množstvo talentovaných hádzanárok, ktoré sa postupne prepracovali do reprezentačných výberov – od predkadetskej, cez kadetskú, až po juniorskú reprezentáciu Slovenska. V súčasnosti vedie družstvá dorasteniek MHK Bytča a na konte má aj čerstvý úspech – v jej tíme pôsobia štyri dievčatá, ktoré sa stali majsterkami Európy do 17 rokov.
O týchto úspechoch, ale aj o tom, čo ju na trénovaní najviac baví a kam by chcela posunúť svoj tím, sme sa s ňou porozprávali v krátkom dialógu.
Ahoj Janka, ďakujem že si prijala moje pozvanie na rozhovor. Prezraď mi, ako si sa dostala k hádzanej a k trénovaniu?
K hádzanej som sa dostala tak, že ma na základnej škole oslovil pán učiteľ František Garabík, prišla som na jeden tréning a odvtedy som si hádzanú zamilovala. K trénovaniu som sa dostala, keď staršia dcéra začala chodiť na hádzanú, pričom ma oslovila trénerka mladších žiačok pani Evka Pastorková, či by som nechcela byť vedúcou družstva. A tak som najprv chodila so staršou dcérou na zápasy ako vedúca družstva mladších žiačok a keď začala chodiť do prípravky mladšia dcéra, tak som sa postupne dostala ku trénovaniu prípravky.
Minulý rok bol pre MHK Bytča veľmi úspešný. Ako hodnotíš uplynulú sezónu tvojich dorasteniek?
Minuloročnú sezónu môžem hodnotiť len pozitívne a ako veľmi úspešnú, keďže sme sa stali vicemajsterkami Slovenska v kategórii mladších dorasteniek, pričom naše staršie dorastenky skončili vo veľkej konkurencii na skvelom 4. mieste v prvej lige starších dorasteniek.
Čo považuješ za najväčší úspech tímu v poslednom období? Je to druhé miesto v najvyššej súťaži mladších dorasteniek, alebo druhé miesto na prestížnom mládežníckom turnaji Prague Handball Cup? Dajú sa vôbec tieto dva úspechy porovnať?
Tieto dva veľké úspechy, ktoré si veľmi cením, sa nedajú porovnať. Čo sa týka mládežníckeho turnaja Prague Handball Cup, tak je to obrovský úspech, že sa tak malý klub dostal až do finále tohto prestížneho turnaja. V danej kategórií súťažilo až 108 družstiev z celého sveta a nám sa podarilo obsadiť v nabitej konkurencii krásne druhé miesto.
Druhé miesto v najvyššej súťaži mladších dorasteniek je zase výsledkom dlhodobej a tvrdej práce dievčat v rámci celej sezóny a tento úspech je zároveň takou čerešničkou na torte za celú minuloročnú sezónu.
Druhé miesto na turnaji v Prahe, na ktorom sa účastnia tímy z celého sveta, je obrovský úspech pre naše mesto a pre našu hádzanú. Porovnanie s celým svetom je asi obrovskou skúsenosťou. Je medzi našou domácou a svetovou hádzanou veľký rozdiel?
Rozdiel medzi domácou a svetovou hádzanou je obrovský, pretože v iných krajinách fungujú kluby na úplne inej úrovni, sú lepšie financované a majú lepšie podmienky, o ktorých slovenské kluby môžu len snívať. Preto si veľmi cením druhé miesto z tohto medzinárodného hádzanárskeho turnaja, ktorého sa zúčastňujú kluby z celého sveta, pretože takto sa môžeme porovnávať s najlepšími, pričom sme týmto úspechom dokázali, že tvrdá práca sa opláca a nič nie je nemožné.
V tvojom tíme pôsobia štyri dievčatá, ktoré sa stali majsterkami Európy do 17 rokov. Čo tento úspech znamená pre teba – ich trénerku, čo pre klub?
Pre mňa ako trénerku a ako aj pre klub je to veľká hrdosť a pýcha, že aj z takého malého klubu, ako je MHK Bytča, sa podarilo vychovať štyri majsterky Európy, konkrétne ide o Luciu Valientovú, Kristínu Görögovú, Kristínu Sekáčovú a Emu Augustínovú, ktoré nám robia veľkú radosť.
Stojace zľava: Janka Leštinová – trénerka družstva mladších a starších dorasteniek MHK Bytča, Petronela Marková, Kristína Görögová, Nela Klusová, Lea Vivien Rosinová, Tereza Michálková, Michaela Žideková, Kristína Sekáčová. Klačiace zľava: Tamara Mravcová, Lucia Gerová, Patrícia Sekáčová, Zuzana Slocíková, Rebeka Zatloukalová, Klára Huláková.
Ako sa takýto obrovský úspech prejaví v kolektíve?
Ostatné dievčatá naše baby v reprezentácii po celý čas podporovali, tešili sa s nimi a priali im to. Baby sú skvelý kolektív a myslím si, že ich tento úspech motivuje, aby aj oni na sebe viac pracovali, čím by mohli dosiahnuť podobný úspech.
Čo je pre teba pri práci s dorastenkami najdôležitejšie – disciplína, kolektív, výsledky alebo niečo úplne iné?
Pre mňa to je určite disciplína, skvelý kolektív a chuť trénovať a hrať. Všetky tieto komponenty musia do seba zapadať, pretože len vtedy sa dá hádzanou baviť a aj niečo dosiahnuť.
Ako motivuješ dievčatá v náročných momentoch, napríklad po prehre?
Prehry nás posúvajú vpred, každú jednu prehru si vždy podrobne zanalyzujeme. Samozrejme nikto nerád prehráva, ale porážky nám vždy nastavia zrkadlo, ktoré nám ukáže, kde máme rezervy a čo môžeme zlepšiť. Prehra zároveň baby motivuje, aby tento pocit nemuseli znova zažiť.
Čo ciele do budúcej sezóny?
Naším cieľom v budúcej sezóne bude potvrdiť skvelé výsledky z minulej sezóny a biť sa o najvyššie priečky v prvej lige mladších dorasteniek.
Máš nejaký trénerský sen – napríklad viesť tím v reprezentácii, alebo extralige?
Nemám žiaden konkrétny trénersky sen, mojím cieľom je, aby dievčatá výkonnostne rástli, hrali s chuťou a posúvali sa ďalej do lepších klubov, pričom aby nezabudli, že začínali práve u nás v malom klube MHK Bytča.
Čo ťa na trénerskej práci baví najviac a čo je naopak najťažšie?
Najviac ma na tejto práci baví, keď vidím ako sa dievčatá výkonnostne posúvajú a najťažšie je pre mňa, keď sa dievčatá podceňujú, neveria si a majú strach zobrať na svoje plecia zodpovednosť, pretože majú strach, aby nič nepokazili.
Ako relaxuješ mimo športu – máš nejaké hobby, ktoré ti pomáha vypnúť?
Hoci veľa voľného času popri hádzanej nemám, tak veľmi rada relaxujem vo svojej záhradke, kde sa môžem realizovať a úplne vypnúť hlavu. Taktiež rada chodím na dlhšie prechádzky, či túry s naším psom.
Veľmi pekne ďakujem za rozhovor a prajem veľa športových a osobných úspechov. Touto cestou by som sa chcel poďakovať aj MIlanovi Kucejovi za pomoc pri príprave rozhovoru.
