Najbližším filmovacím priestorom je pre nás známy Hlbocký vodopád na nenáročnom turistickom chodníku z obce Hlboké nad Váhom. Významný je preto, že tvorí dôležitú bránu medzi svetom  Perinbaby a svetom ľudí práve v slávnej Perinbabe (1985) Juraja Jakubiska. Jakubko sa tu objaví práve keď opúšťa Perinbabu. Cesta Libušky Šafránkovej končí práve pri vodopáde, keď putuje za svojim princom v rozprávke Soľ nad zlato (1983). V roku 2000 sa tu nakrúcala scéna rozprávky Dúhenka, v ktorej vládca vody zastavuje tok vodopádu a filmári využívajú trik, kedy je nakrútená scéna spustená reverzne (spätne). Najnovšou rozprávkou, ktorú pri vodopáde nakrúcali, bola Zakliata jaskyňa (2022). Filmári tohto dobrodružstva využívali rozsiahly priestor Súľovských skál a Hlbocký
vodopád bol pre nich čerešničkou na torte.

Vodopád má pekné a prístupné okolie. Tvorí významný cieľ na nenáročnom turistickom chodníku, do priestoru dopadu vody vstupuje aj denné svetlo. Ide o širší bezpečný priestor, mimoriadne fotogenický a tiež nenarušený zásahmi človeka. To z neho robí ideálny priestor na nakrúcanie dobových a rozprávkových scén. Hlbocký vodopád bol zahrnutý v reportážach RTVS ako zaujímavé filmové miesto aj s autorom kníh o filmovom turizme Tomášom Galierikom, ktorého knihy Filmové miesta 1 a Filmové miesta vychádzajú aj ako spoločný set Filmové Slovensko.

Asi najvýraznejšie v modernej dobe Súľov a Súľovské skaly zviditeľnil početný filmový štáb, ktorýu nás nakrúcal scény pre seriál Marco Polo. V roku 2017 šlo o najdrahší seriál svetovej kinematografie a vznikal pre Netflix. Dobrodružstvá Marca Pola, ktorý sa spriatelil s mongolským vládcom a dobyvateľom Kublajchánom, u nás využili Slovenský raj, Vysoké Tatry a Súľovské skaly. Postavili tu mongolské jurty a v pohybe bolo niekoľko stoviek členov štábu a komparzu. Menší filmový štáb sa spájal s nakrúcaním slovensko-českej rozprávky Zakliata jaskyňa (2022). Svoj osobitný priestor mala pre znalých Šarkania diera pod Súľovskými skalami, ktorá v rozprávke predstavovala samotnú rozprávkovú jaskyňu, respektíve vstup do nej. Pre rozprávku tu vznikalo viacero scén.

V roku 2000 uvedená rozprávka Sokoliar Tomáš v sebe kombinovala Oravský hrad a Krásnu Hôrku ešte pred jej zničením požiarom. Domovinou hlavného hrdinu bola pajta v Malatinej, no dôležitým filmovým miestom boli aj práve Súľovské skaly a lúky s výhľadom na ne. Filmový architekt Ján Viliam Gruska navrhol stavby, ktoré vznikli pre film, ale žiaľ nezachovali sa pre prípadných filmových turistov. V Súľovských skalách, ako pripomína kniha Filmové miesta 2 (2023) sa nakrúcali aj filmy Keby som mal pušku (1971), Krutá ľúbosť (1978), Na druhom brehu sloboda (1984) alebo Tretí šarkan (1985) a akčný Akcia Edelstein (1986).

Priamo v obci Súľov vznikal film Otec (1981). Pôvodné ulice a domy vidíme v scénach spoločne s hercami Petrou Černockou, Ľubomírom Paulovičom, ale zazrieme aj Františka Filipovského a ďalších. Ešte dávnejšie v obci nakrúcali film Bratia (1961).

Veľmi zaujímavou je Manínska Tiesňava, ktorá opakovane láka na priestor s úzkym priechodom medzi skalami. Film o Ľudovítovi Štúrovi Niet inej cesty (1968) tu nakrúca prejazd koča a taktiež
miesto vidíme aj v slávnom filme Pacho, hybský zbojník (1975) a Jánošík – Pravdivá história (2009). V obci Papradno však majú zaujímavosť. Nakrúcal sa tam film Keby som mal pušku (1971), dodnes v nej nájdete pamätníkov nakrúcania a povedomie o filme je tu tak silné, že dodnes aj mladšie generácie vedia, ktoré scény sa kde nakrúcali a ktoré domy sú ešte aj dnes ľahko identifikovateľné
a kde stáli tie pôvodné.

Z filmového hľadiska je nemenej zaujímavá aj samotná Žilina. Kniha Filmové miesta 2 jej venuje bohatú kapitolu. Zaujímavý je nepochybne rodinný film Senzi mama (1964) v ktorom je zachytených viacero žilinských miest ešte bez hustej zástavby, vrátane plavárne. Prekvapením je mimoriadne odvážny film Zmluva s diablom (1967) o dohode študentiek, že prídu o panenstvo do konca školského roka. A to len preto, že sú z takej dohody obvinené. Ak už existuje obvinenie a po popretí im aj tak nikto neverí, rozhodnú sa pre svoj vlastný plán. Snehovo biely vodný hrad Budatínsky zámok máme doteraz možnosť vidieť len v jedinej rozprávke, ktorou bola Keď draka bolí hlava (2018).

Viac o filmovom turizme na Slovensku v knihách série Filmové Slovensko od Tomáša Galierika