V roku 1947 sa spojil s Jozefom Hrabovským a spoločne založili podnik Súľov, v ktorom sa venovali inovatívnej strojárskej výrobe. Bojda priniesol konštruktérske znalosti a technickú víziu, zatiaľ čo Hrabovský mal skúsenosti s vedením podniku a organizáciou výroby. V novopostavenej továrni sa začal rodiť odvážny projekt ľudovej mini-motorky a mini-auta. Ich ambíciou bolo vyvinúť kompaktné a dostupné ľudové vozidlá pre širokú verejnosť, ktoré by priniesli motoristickú mobilitu do viac domácností.

Žiaľ po februári 1948 sa komunistický režim plne dostal k moci aj na Slovensku, začal centralizovať hospodárstvo a úplne potláčať súkromné podnikanie. Podnik Súľov bol znárodnený, súkromná iniciatíva potlačená a obaja majitelia prišli o možnosť ďalej rozvíjať svoje projekty a technické vízie. 

Bojda a Hrabovský boli po znárodnení spoločného podniku zatknutí a samozrejme obvinení z protištátnych aktivít a kolaborácie s predošlým režimom. Predvedení boli na Okresný súd, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sobášnom paláci. Dokonca boli väznení v klasicistickej budove zámku (dnešná ZUŠ), kde bolo v tom čase provizórne väzenie. Súd ich síce prepustil, ale po ďalších vymyslených obvineniach ich nakoniec odsúdili. 

Hrabovský bol odsúdený na 6 rokov väzenia, svoj trest si odpykal v Ilave. Po odpykaní trestu ostal žiť v úzadí.

Emilovi Bojdovi sa podarilo pred zatknutím ukryť u svojich známych v Kotešovej a na Vianoce 1948 sa vrátil do Třebovíc. V utajenej pivnici domu si vybudoval úkryt, do ktorého sa dalo dostať len po odmontovaní záchodu. Napriek tomu, že dom niekoľkokrát prehľadávali, nikdy jeho skrýš nenašli. V úkryte si zriadil malú dielňu, v ktorej strávil dlhých deväť rokov. Udal ho sused, ktorý počul zvuky vychádzajúce z pivnice, napriek tomu že nik nebol doma. Po niekoľkodňovom obkľúčení sa išiel sám udať. Režim ho odsúdil na osem a pol roka. Vo väzení si odsedel dva a pol, na slobodu sa dostal po amnestii. Z väzenia sa vrátil zničený, s podlomeným zdravím. Zomrel v roku 1974.

Emil Bojda vo svojej kancelárií

Mini-auto Súľov svojimi proporciami a konceptom pripomínalo neskôr veľmi populárny Fiat 500, ktorý vznikol v 60. rokoch a stal sa ikonou mestských áut. Kým však Súľov nikdy nedostal šancu na sériovú výrobu, Fiat 500 sa stal symbolom talianskej mobility a jeho produkcia dosiahla viac ako 3,9 milióna kusov. Fiat 500 sa vyznačoval kompaktnými rozmermi, jednoduchou konštrukciou a nízkymi prevádzkovými nákladmi, vďaka čomu bol ideálnym riešením pre mestské prostredie. Súľov ponúkal podobné prednosti, no jeho osud spečatili politické rozhodnutia, ktoré zastavili jeho vývoj ešte predtým, než dostal šancu uplatniť sa na trhu.

Po viac ako siedmich desaťročiach sa myšlienky na toto unikátne vozidlo opäť vrátili vďaka Jozefovi Janišovi. Práve on inicioval vytvorenie repliky mini-auta Súľov v skutočnej veľkosti. Na projekte sa významne podieľal Mgr. Peter Šimko, riaditeľ Dopravného múzea v Rajeckých Tepliciach, v spolupráci s Považským múzeom. Samotnú konštrukciu realizoval český konštruktér Zdeněk Kříž z Jindřichovho Hradca. Výsledok bol predstavený verejnosti 12. júna 2021 pred Sobášnym palácom v Bytči. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj syn pôvodného konštruktéra, Josef Bojda, čím sa symbolicky uzavrel kruh zabudnutých snov a ich nového znovuzrodenia.

Dnes je verný model mini-auta Súľov vystavený v Považskom múzeu – Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach, kde pripomína odvahu, inovácie a vášeň ľudí, ktorí sa nevzdali myšlienky zachrániť kúsok slovenskej technickej histórie.