Martin Mičura sa narodil v roku 1883 v neďalekom Dlhom Poli. Po štúdiách práva sa usadil v Bytči, kde začal pôsobiť ako advokát. Postupne sa stal rešpektovanou osobnosťou miestnej spoločnosti.
Pamätníci na Martina Mičuru spomínali ako na človeka, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Či už išlo o právnu radu, pomoc rodine v núdzi alebo podporu miestnych iniciatív, jeho pomoc bola prirodzenou súčasťou života mesta.
Po vzniku Československa sa jeho pôsobenie rozšírilo aj do verejného života štátu. Zastával významné funkcie a neskôr pôsobil aj ako predseda Najvyššieho súdu. Napriek tomu zostával úzko spätý s Bytčou, kde mal svoj domov a kam sa pravidelne vracal.
Prvé desaťročia 20. storočia boli obdobím, keď sa Bytča začala postupne meniť. Historické jadro mesta si síce zachovávalo svoju podobu okolo námestia a kaštieľa, no postupne vznikali nové stavby, ktoré mali slúžiť školstvu, kultúre aj duchovnému životu.
Martin Mičura patril medzi osobnosti, ktoré tieto zmeny podporovali a často aj iniciovali. V mnohých prípadoch išlo o projekty, ktoré mali pre mesto dlhodobý význam.
Jedným z nich bola výstavba budovy gymnázia na Lániho ulici. Reprezentatívna budova s letopočtom 1928 na fasáde vznikla aj vďaka politickej podpore, ktorú Martin Mičura tomuto projektu poskytoval. Hoci dnes slúži ako základná škola, jej architektúra dodnes pripomína obdobie, keď sa Bytča snažila posilniť svoje postavenie ako centrum vzdelanosti v regióne.
Medzi významné zásahy do podoby mesta patrila aj regulácia potoka Petrovička, ktorý v minulosti často spôsoboval problémy v centre mesta. Úprava jeho toku patrila k projektom, ktoré mali praktický význam pre každodenný život obyvateľov.
S menom Martina Mičuru sa spája aj podpora kultúrneho a duchovného života v meste. V tomto období vznikol Katolícky kultúrny dom, ktorý sa stal miestom spoločenských stretnutí a kultúrnych podujatí. Rovnako sa uvádza jeho podpora pri opravách historických sakrálnych stavieb, najmä Kostola Všetkých svätých a kostola svätej Barbory na cintoríne.
Zľava na fotogradfií: Andrej Hlinka, prezident Tomáš Garrigue Masaryk a JUDr. Martin Mičura počas výstupu na Bradlo v období prvej Československej republiky. Fotografia zachytáva Martina Mičuru v spoločnosti dvoch najvýznamnejších politických osobností svojej doby.
V mestských kronikách sa o Martinovi Mičurovi zachovala krátka, no výstižná charakteristika. Píše sa v nich, že bol „láskavým človekom, ochotným vždy pomôcť“.
Takéto hodnotenie nevzniká náhodou. Martin Mičura podporoval rodiny v núdzi, prispieval na charitatívne zbierky a pomáhal aj študentom z chudobnejších rodín. Jeho pomoc často zostávala nenápadná a bez veľkých gest.
Aj preto sa jeho meno v Bytči dodnes spomína s úctou.
Príbeh Martina Mičuru ukazuje, že dejiny miest netvoria len stavby a ulice. Tvoria ich najmä ľudia, ktorí svojou prácou a rozhodnutiami ovplyvňujú podobu mesta na celé generácie.
Tak ako architekt Harminc zanechal v Bytči architektonickú stopu, Martin Mičura zanechal stopu ľudskú. Práve spojenie architektúry a služby verejnosti patrí k najzaujímavejším kapitolám moderných dejín nášho mesta.
Mnohé z miest, ktoré dnes v Bytči považujeme za prirodzenú súčasť života mesta, vznikali práve v období, keď sa Martin Mičura aktívne zapájal do jeho verejného diania.
Aj dnes tak meno Martina Mičuru pripomína, že dejiny Bytče tvorili ľudia, ktorí dokázali myslieť nielen na svoju dobu, ale aj na budúcnosť mesta.
