Možno viac ako čestné občianstvo by nielen zmrzlinár ale aj občania konečne privítali prechod pre chodcov zo strany od parku po chodníku k zmrzlinárovi. Prechod tam nikdy nebol aj keď cez leto tadiaľ prechádza zo strany od námestia množstvo ľudí a hlavne detí. Naštastie je dnes prechod pár metrov ku kruháčiku, aj keď pre potreby obchodného domu Lidl ale aspoň aký taký je.
Možno raz keď vedenie mesta a poslanci začnú rozmýšľať pre občanov, všimnú si, že už 25 rokov chodíme ku zmrzlinárovi a že keď teda vznikne v meste potreba reorganizácie dopravného značenia, treba niečo robiť. 25 rokov je už dosť čo poviete?!
Pri zmrzlinárovi stála kedysi Mičurova vila. Za čias komunizmu sme Dr.Martina Mičuru nemali radi lebo bol zlý veľkostatkár, a on a celá jeho rodina vykorisťovala chodobných roľníkov. Pevne verím, že raz ešte nastane očistenia toho úžasného človeka, veľkého politika a napriek tomu, že sa narodil v Dlhom Poli poviem, že Bytčana.
Pred 70-timi rokmi, nevieme presne dátum, sa v Mičurovej vile, stretli významný politici vtedajšej doby. Chudobné pramene uvádzajú, že v prvej polovici mesiaca august roku 1943. Na tomto stretnutí prijali naši vtedajší predstavitelia štátu tzv. memorandum 5 bývalých ministrov. Na ozrejmenie situácie – v exile funguje exilová vláda, prezident Beneš, predseda exilovej vlády Msgr. Ján Šrámek. Počas ČSR bol podpresedom Československej strany lidovej, ktorá je aj dnes v Českom parlamente, Dr.Martin Mičura. Predsedom bol práve Msgr. Ján Šrámek.
Memorandum, ktoré sa prijalo v Mičurovej vile, bolo adresované exilovej vláde a priamo prezidentovi Benešovi. V memoradne Dr.Mičura a spol. navrhovali postup, ako zabezpečiť po skončení vojny obnovenie fungovania ČSR a zamedzenie prípadnej anarchii. Je zaujímavosťou, že v tej dobe bol najvyšším predstaviteľom Slovenského štátu Msgr. Jozef Tiso –tiež Bytčan a ak by došlo k oslobodeniu nášho územia západnými mocnosťami a vrátila by sa späť exilová vláda a obnovila by sa Československá republika, bol by najvyšším predstaviteľom na Slovensku tiež Bytčan – Dr.Martin Mičura. Práve tieto jeho ambície boli asi rozhodujúce keď ho NKVD po vojne odvlieklo do Ruska a väznilo v gulagoch.
Dodnes sa presne nevie, kde Dr.Mičura skonal. V tlači a z výstrižkov vo svojom archíve som našiel zmienku, že naposledy bol Dr.Mičura videný v Ľubľanke na Ukrajine, v tábore s najhoršou povesťou. Bol nezaopatrený s odrezanými nohami pretože trpel silnou cukrovkou.
Dr. Martin Mičura
Čo sme urobili?
Čo sme urobili na počesť tohto významného človeka? Mesto dovolilo zbúrať jeho vilu, ktorá napriek tomu, že nemá tisíc rokov a historickú hodnotu, mala rovnako ako jej majiteľ významné miesto v našich dejinách. Neviem či zabúdame alebo ignorujeme tých, ktorý pre naše mesto urobili veľa významných vecí. Mičurova vila jednoducho neprežila, niekto bol chamtivý za peniazmi a niekto bol nevzdelaný v dejepise, takéto osoby keď sa spoja vznikne devastácia dejín, búranie hodnôt, jednoducho katastrofa.
Primátor mesta skôr ako dovolil zbúrať Mičurovu vilu mal si naštudovať koľko peňazí – vlastných Dr.Mičura investoval do rôznych akcií od regulácie potoka v Dlhom Poli, cez stavbu školy až po dar na postavenie kaplnky pri Rajci. (V Bytči dal zregulovať potok aj povrchovú kanalizáciu a dlažbu námestia a hlavnej ulice až po most. Dal do poriadku kostol, dal postaviť vežu, zvonicu, faru, mestský dom, zbrojnicu – poznámka administrátor)
To sú však iba hmotné dary a investície, Dr.Mičura sa zaslúžil aj o záchranu množstva ľudských životov. Pripomeniem iba jeden významný počin, počas Slovenského štátu, Vojtech Tuka s Deutsche Partei vypracovali Vládne nariadenie o právnom postavení Židov, na základe tohto nariadenia začali deportácie židovských spoluobčanov do tzv. pracovných táborov. Keď sa toto nariadenie začalo užívať v praxi Najvyšší správny súd práve pod vedením Dr.Mičuru, toto vládne nariadenie označil za protiprávne a zrušil ho. Dr.Mičura sa nebál vystúpiť ani proti nemeckej Deutsche Partei ani proti slovenským politikom – prisluhovačom fašizmu. Nič mu to však nebolo platné proti červenej armáde a jej spôsobom jednania. Po zmene režimu sme si mysleli, že dôjde k očisteniu práve takýchto významných ľudí, bohužiaľ nedeje sa tak.
Dajme zbúrať zmrzlináreň
25 rokov máme možnosť vychutnávať výbornú zmrzlinu v Bytči, 25 rokov mesto ignoruje potrebu prechodu pre chodcov k zmrzlinárovi, 25 rokov nikto nenašiel na meste peniaze na investíciu do parku, aby sa tam pridali aspoň lavičky či nejaká preliezka pre deti. Zmrzlinár si teda lavičky kúpil sám, možno si časom namaľuje sám aj prechod pre chodcov. Ako sa mu odmeníme za to, že naše mesto preslávil v širokom okolí? Navrhujem dať zmrzlináreň zbúrať, 25 rokov je predsa dosť rokov slávy, hádam by stačilo.
Ivan Karas
