Grafik, maliar, sochár, láskavý a srdečný človek, ľudomil – tak na Stanislava Biroša spomínajú nielen obyvatelia nášho mesta. Dňa 12.11.2021 sme si pripomenuli 120 rokov od narodenia nášho známeho rodáka.

Je známym autorom návrhu bytčianskeho erbu, medzi najznámejšie v Bytči patrí mozaika Krista nad vstupným portálom  kostola v Bytči, rovnako ako aj mozaika Ukrižovania na jeho boku. Mnohé jeho sochárske diela sú spojené s osobami osvietencov a dejateľov slovenského národa. Môžeme ich nájsť napríklad v Dolnom Kubíne, Uhorskom Brode, Čadci, Žiline, Kysuckom Novom Meste, Predmieri, či v Považskej Bystrici.

Maliar, grafik, sochár a pedagóg

Narodil sa v rodine krajčíra Štefana Biroša (* 1866 – † 1941) a jeho manželky Jozefíny, rod. Smolkovej (* 1868 – † 1953) ako jedno zo siedmich detí. Základnú školu absolvoval v Bytči, v roku 1916 pokračoval stredoškolským štúdiom na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. To musel prerušiť kvôli svojmu vzdoru proti maďarizácií, za ktorý bol neskôr aj uväznený. V čase zániku Rakúsko-Uhorska sa pridal ako dobrovoľník do I. roty česko-slovenských námorníkov a zúčastnil sa dokonca bitky  pri Zemianskej Kotešovej proti maďarskej posádke v Žiline.

Učiteľské štúdium si neskôr dokončil v rokoch 1919 – 1920 v Leviciach, 1921 – 1927 vyštudoval sochárstvo na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (UMPRUM). Po skončení štúdia pracoval krátko v reklamnom oddelení firmy Baťa, no v roku 1929 sa vrátil do Bytče. Od roku 1938 pôsobil v Bytči ako učiteľ meštianskej školy. Neskôr vyučoval v Turčianskych Tepliciach, Kláštore pod Znievom a Žiline. Od roku 1954 pôsobil ako grafik, maliar, a sochár.

Zomrel 17.09.1983 a aj so svojou manželkou je pochovaný na cintoríne v Bytči. V našom meste je po ňom pomenovaná ulica, jeho pamätná tabuľa je umiestnená na základnej umeleckej škole. Zachoval sa aj dom, v ktorom žil. 

Márne by ste v ňom hľadali múzeum s jeho dielami, dnes je v ňom predajňa.

Zachránené diela

Keďže Stanislav Biroš a jeho manželka Mária nemali dedičov, dom po smrti jeho manželky pripadol mestu. To ho v roku 2005 predalo do súkromných rúk, napriek snahám Klubu muzeálnej a galerijnej spoločnosti (KGMS) v Bytči, ktoré chcelo dom odkúpiť a urobiť v ňom stálu expozíciu jeho diel. Klubu sa však aspoň podarilo zachrániť umelecké predmety, ktoré sa v dome nachádzali. Od roku 2014 boli tieto zachránené diela vystavené ako stála expozícia v reprezentačnej a multifunkčnej miestnosti v hlavnej budove ZŠ Mieru.

Pri príležitosti 120. výročia narodenia KMGS inšaloval jeho diela vo foaye Domu kultúry v Bytči. V spolupráci s Mestom Bytča plánuje do konca roka 2021 vydať pohľadnicu pri príležitosti tohto jubilea.

Vlastivedný sprievodca

Klub muzeálnej a galerijnej spoločnosti v Bytči vydal v roku 2001 Vlastivedného sprievodcu číslo 2 od autorov Mgr. Milana Badíka a Mgr. Ľubice Hanuliakovej. Ten je pre verejnosť dostupný v Mestskej knižnici v Bytči a na stránke www.collectorum.eu. 

Citát z Vlastivedného sprievodcu, korý  približuje Stanislava Biroša:

„Keď sa pozabudne na sľub“
„Z ďalších príbehov, ku ktorým vo svojich spomienkach sa rád a často navracal pán Stanislav Biroš, je príhoda v súvislosti s pani Pondušovou. Jeho priateľka sa odoberala z Bytče na cestu do Ameriky (USA), pánovi profesorovi prisľúbila, že mu pošle cigarety „ameriky“. Stanislav Biroš, ako vtedajší fajčiar, ktorý pociťoval nedostatok cigariet na trhu – obmedzené zásobovanie ako dôsledok povojnového obdobia, sa sľubu veľmi potešil. Pán profesor trpezlivo čakal na balíček z Ameriky, ale keď uplynul štvrťrok, balíček neprichádzal, tak sa rozhodol konať. Priateľke do Ameriky poslal list. Pani Pondušová po otvorení listu ihneď konala a Stankovi do Bytče poslala veľký balík s cigaretami. Pán Stanislav Biroš medzi priateľmi úsmevne vypúšťal obláčiky vonného cigaretového dymu a trpezlivo každému pri rozdávaní cigariet rozprával, ako cigarety za ním prišli, Vysvetľoval, ako na papier namiesto napísaného listu nakreslil popolník, na ktorom bola položená horiaca cigareta, z ktorej nad popolníkom sa vinul dym v podobe veľkého otáznika. Tento list – kresbu, poslal priateľke do Ameriky. A ako vidíte, zabralo to. Načo dlhé vypisovanie, veď
postačuje kresba a tá mala čarovnú moc. Sľúbené cigarety som dostal.“