Už zajtra porebehnú voľby do vyšších územných celkov.  Aj vy sa rozhodujete koho voliť? Prečítajte si rozhovor s politológom Ivanom Rončákom, ktorý Vám možno pomôže si vybrať toho správneho kandidáta. Zajtra vo volebných miestostiach rozhodneme, kto bude okres Bytča zastupovať v parlamente Vyššieho územného celku a kto bude stáť na čele VÚC. Za okres Bytča kandiduje 14-násť kandidátov na poslancov a o predsedu ŽSK sa uchádza 5 kandidátov.

• Aký význam/dôležitosť majú podľa vás voľby do orgánov samosprávnych krajov? Prečo by mali ísť ľudia voliť?
Keď sa rozhodlo o tom, že štát decentralizuje niektoré kompetencie, na samosprávnu úroveň posunul najmä také, ktoré sa týkajú miestnej komunity a na regióny zase také, ktoré sa týkajú väčšieho celku, väčšieho počtu ľudí vo väčšej spádovej oblasti. Práve preto kraje riadia cesty, nemocnice regionálneho významu, školy. Filozoficky však nie je rozdiel v tom, či volíte do orgánov samosprávy alebo krajskej samosprávy. Obe sú rovnako dôležité, avšak tie miestne riadia miestne problémy ľudí, zatiaľ čo krajské kompetencie sa týkajú širšieho regiónu a ľudia pri nich až natoľko nepociťujú, že sa ich dotýkajú. Obe sú však rovnako dôležité.

• Ako, podľa akých kritérií by mali ľudia voliť? Aké vlastnosti by mali mať poslanci?
Podľa mojich skúseností, ktoré sa mi osvedčili, je najlepšou kvalifikáciou človeka, ktorý sa uchádza o verejnú funkciu, jeho predchádzajúce pôsobenie vo verejnom priestore. A nezohráva úlohu, či bol verejný činiteľ alebo aktívny občan, ktorý vstúpil do verejného priestoru. Je však dôležité, aby mal za sebou práve takúto skúsenosť a pre voličov je dôležité si všímať, ako sa v tomto priestore správal. Občan, ktorý volí, by mal hlas odovzdať človeku, ktorý obhajoval verejný, nie súkromný záujem, správal sa k verejným financiám tak, ako sa správa človek k vlastnej peňaženke, bez toho, aby si z nich ulieval pre seba alebo pre kamarátov. Musí to byť človek, ktorý dokáže s ostatnými aktérmi komunikovať slušne, vecne a kvalifikovane a je dostatočne odolný voči pokušeniam moci.

Politológ Ivan Rončák

• Prečo býva taká nízka volebná účasť?
Prvý dôvod je ten, že aj keď sú tieto voľby svojimi právomocami rovnako dôležité ako tie na miestnej úrovni, ľudia nevnímajú regionálne záležitosti tak, že sa ich osobne dotýkajú, a preto ani voľby nepovažujú za rovnako dôležité. Druhým dôvodom je, že súčasné samosprávne kraje sú umelým konštruktom, ktorý je viac administratívny ako prirodzene politický a verejnosť si k nemu ešte nevytvorila vzťah. Ešte ich nepovažuje celkom za svoje, za také, ku ktorým sa treba hlásiť.

• Čo je podľa vás úlohou krajských poslancov? Mali by sa predovšetkým starať o to, aby čo najviac vybojovali pre svoj okres, alebo sa snažiť o zodpovednú politiku pre celý kraj?
Úlohou samosprávnych krajov je čo najlepšie zabezpečovať kompetencie, ktoré im kraj zveril. To znamená, že úradníci aj krajskí poslanci by mali rozmýšľať v celokrajských dimenziách, a napríklad o strednom školstve by mali rozmýšľať v takých súvislostiach, že by celý kraj mali považovať za jednu územnú jednotku. V tomto prípade obhajovať napríklad záujmy okresu Námestovo pred Čadcou nemá zmysel. Dôležitá je tu dostupnosť jednotlivých typov stredných škôl pre všetkých občanov kraja a nie pre občanov jedného okresu. Nepochopenie tohto sa v krajskej samospráve prejavujem v tom, že v nej sedí veľmi veľa starostov a primátor, ktorých tam pošlú občania, aby obhajovali záujmy ich obcí a miest namiesto záujmov krajských.

• Čo rozhoduje o výsledku v krajských voľbách?
Tým, že účasť je veľmi nízka, dokáže tieto voľby rozhodnúť aj malá, ale veľmi dobre organizovaná skupina ľudí. Nízka volebná účasť navyše nahráva jadrám politických strán a ich voličom, takže krajské voľby sú, viac ako iné, stranícke a zúčastňujú sa na nich predovšetkým jadrá politických strán. Ak chce uspieť niekto, kto nemá podporu strán, musí pritlačiť na mobilizáciu voličov, aby prišli voliť.

• Nebolo by efektívnejšie a lacnejšie samosprávne kraje zrušiť?
Môj názor je, že v takejto podobne áno. Ale vychádza to zo štruktúry kompetencií, ktoré majú. Tie totiž dokáže zabezpečovať dobrý administrátor a nevidím veľkú pridanú hodnotu v tom, že ich zabezpečuje samospráva, ktorú občania môžu meniť. Ak by sa ale zmenila štruktúra kompetencií, samosprávne kraje, aj ich samospráva, by mali veľký význam.

• Aké vlastnosti by mal mať župan?
Okrem toho, čo som spomenul pri poslancoch, musí byť župan ešte aj dobrým manažérom. Rozpočty krajv sú totiž veľmi veľké a treba ich skutočne riadiť a zároveň aj množstvo organizácií, ktoré pod kraje patria. Župan by mal byť ešte aj politikom, ktorý dokáže počúvať názor verejnosti a reflektovať naň.

Písané pre Žilinský večerník