Na pätnásť až dvadsať metrov vysokom kmeni očistenom od kôry bol pripevnený vrcholec zo smreka, jedle či brezy ozdobený mašľami, stužkami, šatkami. Čím bohatšie bol máj vyzdobený, tým väčšie bolo bohatstvo devy súcej na vydaj. Máj bol ako symbol lásky vystavený celý mesiac.
Aby nebolo ľúto ostatným dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. Ten býval poväčšine nižší ako individuálne máje. Mládenci s muzikantom navštívili všetky dievky a každá im dala 1 – 2 ručníky, ktoré uviazali okolo vrcholca mája. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V poslednú nedeľu popoludní chodili chlapci máje “vyťukať” – váľať.
Pri stavaní mája či v niektorých obciach na prvého mája popoludní bola na obvyklom mieste v prírode tanečná zábava, majáles. Mládenci súťažili aj v lezení po fľašu pálenky, ktorú si schovali v korune postaveného mája. Po postavení mája vyvolenému dievčaťu daroval jej mládenec na Orave drevené hrable, pomaľované pestrými olejovými farbami a vykladané úlomkami zrkadla. Ak si ich dievča vzalo na hrabanie sena, celá obec mala verejne potvrdené, že záujem je obojstranný. Samozrejme, týmto vzácnym darom dievča seno nehrabalo, nieslo si aj druhé hrable, súce na prácu.
Na Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce – na Ducha. Ak sa dievčaťu páčil máj, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, mirty, klincov, ľadníka a ďalších kvetov. Súhlasom mládencových rodičov bola stuha do vlasov. V Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohľadu na to, o akú dievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod.
Vo Východnej doteraz regrúti stavajú na ”Ducha” všetkým rovesníčkam “máje”. Na druhý deň chodia v krojoch po dedine a spievajúc navštevujú domy, pred ktoré postavili máje a dostávajú za to výslužku. Večer potom regrúti robia dedinskú zábavu. Zatiaľ, čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné – svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu.
Od 15. storočia bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča. Dokonca sa uchovalo svedectvo o rozhodnutí cirkevného súdu v Čechách, ktorý uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája! Sľub bol daný bez svedkov a máj bol jeho verejným potvrdením. Máj býval i nástrojom spoločenskej kritiky. Neobľúbeným ľuďom postavili vyschnutý strom, tzv. suchár.
Aj našom meste sme boli svedkami stavania mája. Podľa slov Zdenky Svrčkovej vedúcej referátu kultúry „sa v meste Bytča sa zrodila staronová tradícia. V pondelok 30.apríla 2012 o 16:00 hod. sa na Námestí SR stretli ľudia s jediným zámerom, zúčastniť sa prvého stavania mája v našom meste. Deti z MŠ Dostojevského spolu s krojovanými dievčencami z FS Račan ozdobili farebnými stužkami krásny smrek. Za tónov folklórnej hudby potom chlapci z Dobrovoľného hasičského zboru z Bytče a pracovníkov Technických služieb mesta Bytča postavili na námestí máj. Desiatky zúčastnených občanov sa prizerali na ich úsilie a obrovským potleskom odmenili ich úspech. Celým kultúrnym programom nás sprevádzali členovia FS Račan z Oščadnice. Po dlhých rokoch tak námestie zdobí tradičný symbol príchodu jari, hoci počasie sa javilo ako letné.“
Zároveň pani Svrčková poďakovala všetkým prítomným, ktorí sa zúčastnili, ale hlavne tým, ktorí pomáhali pri stavaní mája.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
