• Ponuku stať sa zástupcom primátora Miroslava Minárčika ste začiatkom roku 2011 prijali. Čo vás k tomu viedlo?
Ja som vlastne už vôbec nechcel kandidovať. Presvedčil ma práve Minárčik, ktorý chcel, aby som mu pomohol vyhrať a ponúkol mi funkciu viceprimátora. Povedal som, že dobre, ale ak sa tak stane, budeme riešiť problémy, ktoré sa nám nepodarilo doriešiť za predchádzajúceho primátora. Na mysli som mal hlavne mestské lesy. Zo začiatku som primátorovi veril. Bol nový a deklaroval, že všetko bude pod jeho vedením prebiehať transparentne. Hneď na prvé zastupiteľstvo zavolal televíziu, aby vraj občania všetko videli na vlastné oči. Vydržalo to asi ešte dve zasadnutia a postupne sa transparentnosť začala vytrácať.
• Kedy ste prvýkrát začali pochybovať?
V roku 2011 sme vyberali nového vedúceho technických služieb. Mesto vytvorilo výberovú komisiu, hoci primátor mohol vybrať šéfa sám. Tvrdil však, že chce byť transparentný. Prihlásilo sa 15 záujemcov. Pravidlá výberu určil primátor. Zaujímavé však bolo, že na stretnutí nám avizoval, že by bol rád, ak by vyhral súčasný šéf Daniel Cigánik.
• Znamená to, že vás chcel pri výbere ovplyvňovať?
Ešte po ceste na výberovú komisiu, kde sme vypočúvali uchádzačov, mi zavolal, že sa chce so mnou stretnúť a bude ma čakať. Povedal mi na rovinu, že by bol rád, ak by vyhral Cigánik. Povedal som mu, že nemám nič proti tomu, ak bude najlepší.
• Nakoniec ste sa ale nenechali ovplyvniť a vyhral úplne iný uchádzač.
Áno, ale ešte pred tým primátor presadil, že jednou z podmienok bude vodičský preukaz skupiny C. Keď malo potom zastupiteľstvo výber komisie schváliť, jeho poslanci s tým nesúhlasili a odvolali sa práve na ten vodičský, hoci sme víťazovi už body strhli. Primátor potom vymenoval Daniela Cigánika, ktorého od začiatku preferoval aj napriek tomu, že pred ním skončil aj Ondrej Skotnický, ktorý tento vodičský preukaz vlastní. Celé to bolo jedno veľké divadlo, ktorým chcel demonštrovať transparentnosť, hoci dopredu vedel, že vymenuje svojho človeka. Osobne nemám nič proti pánovi Cigánikovi, len mi prekážal spôsob, akým ho primátor do funkcie dosadil.
• Čo boli ďalšie dôvody?
V roku 2011 sa začalo hovoriť aj o kompostárni. Od apríla do novembra bol čas, aby mesto podalo projekt a získalo eurofondy. Už v minulom volebnom období sme totiž prostriedky nezískali, lebo ich ministerstvo nemalo dostatok, preto bola veľká šanca uspieť teraz. Primátor však projekt presunul na súkromnú firmu. Do zastupiteľstva nám to dal potom odhlasovať na poslednú chvíľu. Tam som sa ho spýtal, prečo sme za takmer trištvrte roka neboli schopní zapojiť sa do súťaže sami, alebo sa neurobila na spoločnosť, ktorá bude pre mesto kompostovať, verejná súťaž, ale takto sme to posunuli priamo na túto firmu. V zastupiteľstve to vtedy neprešlo.
• Ako primátor zobral, že ste sa otvorene postavili proti jeho záujmom?
Sedeli sme potom na večeri a celý nervózny mi povedal, že som mal byť aspoň ticho. Pre mňa to bol ďalší z dôvodov, ktorý nahlodal moju dôveru v neho. Toto malo k transparentnosti veľmi ďaleko.
• Aj na bytcan.sk sme informovali o problémoch, ktoré vznikli v súvislosti s opravami ciest a chodníkov…
Pred letom v roku 2012 sme členovia stavebnej komisie chodili po meste a vyberali najhoršie úseky, ktoré treba opraviť. Vybrali sme niektoré chodníky, ale ani jeden z nich sa nakoniec nerealizoval. Naproti tomu ulice Bírošova, ktorá bola objektívne v katastrofálnom stave, ale aj Dostojevského, kde zrejme náhodou sídli firma, na ktorú chcel posunúť projekt kompostárne, sa opraviť podarilo. Nahnevalo ma to. Veď načo sme vyberali chodníky, keď potom ani jeden z nich nerealizovali? Vtedy som definitívne nadobudol presvedčenie, že poslanci sú tam zbytoční.
• To je všetko?
Bolo toho oveľa viac. Napríklad výrub vrbín, jelší a kríkov pri rybníkoch v Hrabovom, kde vyklčovali takmer hektár a primátor povedal, že o ničom nevie a mnohé ďalšie.
• Takže ste sa rozhodli odísť?
Už som ani nespával, čo som musel stále myslieť na to, ako môže jeden človek takto zavádzať poslancov a občanov. Pozval si ma na rozhovor a tam som sa mu snažil toto všetko povedať. V podstate sa mi ospravedlnil, podali sme si ruky, ale nič sa nezmenilo. Ja som pocítil, že k náprave nedôjde. Rovnako som vycítil, že nechce riešiť ani tie mestské lesy, ktoré som si dal za prioritu. Začal som mať aj zdravotné problémy. Už som toho mal naozaj dosť, preto bolo jediným možným riešením, aby som odstúpil.
