Cez búrku nám príroda zdvihla varovný prst

stromy am 04

Nedávna búrka, ktorá sa prehnala Bytčou a spôsobila škody (našťastie takmer len) na mestskej zeleni, nám ukázala na deficit, ktorý dlhodobo máme v oblasti starostlivosti o zeleň v meste. Viacerým nám zovrelo srdce, keď sme videli, ako nádherné, avšak zväčša vzrastlé a staršie stromy búrka vyvracala a lámala ako triesky. 

Kto ste sa boli pozrieť na kaplnke, zrejme ste zažili dvojnásobný šok. Tie smutné vŕby sú neodmysliteľné spojené s detstvom a dospievaním mnohých z nás. A sídlisko, na ktorom sme vyrastali a žijeme celý život… To sídlisko, na ktoré sme boli hrdí ako na svoj domov a kde sme sa cítili dobre aj vďaka hustej vegetácií, javorom, gaštanom, brezám. Áno, aj vďaka mnohým tým ihličnanom, ktoré, podľa súčasných trendov, už do obytných zón nepatria, a ktoré búrka vyvrátila aj s koreňmi.

Hovorí sa však, že všetko zlé môže byť na niečo dobré. Áno, aj túto veternú smršť môžeme nakoniec premeniť na niečo pozitívne. Ako? Nuž, môže to byť pre nás tým posledným varovaním, že zeleň v meste je dlhodobo zanedbávaná, že sa o ňu „staráme“ nekoncepčne, nesystémovo. Typickým príkladom o stromy je totiž ich každoročný výrub a orezávanie. Nekoncepčne, len podľa toho, či si niekto z obyvateľov o to požiada, lebo mu strom tieni, alebo suché konáre ohrozujú jeho komfort, či majetok. Áno, prirodzene, taký strom treba vypíliť. Ale nie takto. Keď už je zle, alebo neskoro, ako v tomto prípade. Jeho stav predsa musíme poznať dopredu a s jeho výmenou počítať v horizonte niekoľkých rokov.

Čo by teda mala robiť dobrá samospráva?

Pre každú dobrú samosprávu by mal byť stav mestskej zelene prioritou. A ako k priorite by k nej mal aj pristupovať. Ako je to v Bytči? Už som spomenul sústavné nekoncepčné rúbanie a orezávanie, prakticky úplne bez náhrady. Takmer všade v meste, najmä však na sídlisku. Len v rýchlosti spomeňme brezy pri ZŠ na Mierovej ulici, ktoré padli za obeť chodníku, po ktorom aj tak ľudia chodia málo (lebo radšej chodíme po ceste, hoci je oboch stranách chodník, však?). Zo zelene sme si ukrojili na Májovej ulici, a teraz aj v centre, oproti ozrutnej stavbe vedľa mestskej tržnice, ktorá potrebuje parkovacie miesta. Pýtam sa však, kde je náhradná výsadba? Kde je náhradná zeleň?

Ako by to plánovanie malo vyzerať?

Už minulý rok mestské zastupiteľstvo, na môj návrh, schválilo vypracovanie projektu obnovy a rozvoja zelene v meste. Vyčlenili sme naň 10-tisíc eur, no zatiaľ čo ja som mal predstavu, že za tieto peniaze sa spraví kvalitný projekt len pre sídlisko, a postupne sa budú schvaľovať prostriedky na ďalšie časti mesta, zastupiteľský zbor odsúhlasil, že za tieto peniaze treba urobiť projekt pre celé mesto. Mal by to byť taký projekt, na ktorom sa budú podieľať odborníci na dreviny, architekti, ale aj vy, obyvatelia. Lebo najmä vy tu žijete a vám by mala zeleň spríjemňovať život. Aký-taký projekt sa nakoniec mestu urobiť podarilo. Ale aj ten skončil (verme, že zatiaľ) v šuflíku.
Ten projekt mal jasne popísať stav všetkých drevín a navrhnúť ich obnovu a výmenu. Lebo veď ja, štyridsiatnik, celý svoj život chodím okolo tých istých stromov. A mnohé z nich už naozaj potrebujú výmenu, pretože sú staré a pomaly dožívajú. Bohužiaľ, toto sa v meste nedeje. Radšej sa nesystémovo ad hoc rúbe a zelene je čím ďalej, tým menej. Lebo životné prostredie, stromy a zeleň, a to si dovolím jasne a zreteľne pomenovať, nie sú pre toto vedenie mesta prioritou. A to treba zmeniť. Verím, že aj táto búrka môže byť pre nás akýmsi mementom, varovným prstom. Lebo ak sa nespamätáme, môže to nabudúce dopadnúť ešte horšie. Ale aj nemusí. Záleží od toho, či bude pre nové vedenie mesta prioritou aj životné prostredie, alebo developerské a iné projekty súkromných podnikateľov.

Foto: Andrea Macková

Zanechať prvý komentár