Nášho bytčana Vlada Takáča sme vám predstavili pred štyrmi rokmi ako najlepšieho slovenského prekážkového bežca. Od tej doby prešiel riadny kus cesty a tento rok v máji sme vás informovali o tom , ako vybojoval svoj prvý titul Majstra Európy vo fitness challenge.
Poznám Vlada ako veľmi skromného človeka, ale vedel som, že ak dostane možnosť reprezentovať Slovensko aj na majstrovstvách sveta, tak sa s titulom majstra Európy určite neuspokojí. Mal som pravdu, Vlado v jednom roku získal oba najcennejšie tituly a je majster sveta! Dokonca niekoľkonásobný!
Cesta za jeho úspechom však nebola úplne jednoduchá; nie že by nemal natrénované, ale ak sa môže niečo skomplikovať, tak v prípade jeho úspechu sa naozaj všetko skomplikovalo. Viac prinášame v krátkom rozhovore.
Viem, že si sa po úspešnej reprezentácii Slovenska na majstrovstvách Európy bez problémov nominoval aj na majstrovstvá sveta. Hrozilo však, že repre ani nevycestuje, prečo?
ME Fitness Challenge v Španielsku v máji tohto roku som bral ako vrchol svojej športovej „kariéry“, avšak potom sa objavila ešte jedna posledná a najvyššia možná méta, ktorá sa dá v tomto športe potenciálne dosiahnuť. Majstrovstvá Sveta!
Nominačná súťaž v Prešove pred MS dopadla super, avšak okamžite som dostal informáciu, že z viacerých „mimošportových“ dôvodov sa do Kirgizska nepôjde. Ťažko opísať sklamanie, ktoré som cítil …
Nakoniec sa však všetko obrátilo a narýchlo ste vycestovali.
Áno, v nedeľu, 12 dní pred začiatkom MS mi prišla správa, či by som predsa len šiel do Kirgizska. Svoju účasť som potvrdil a o 2 dni sme vedeli, že môžeme reprezentovať! Od radosti som celú noc nespal, ráno si dal dvojnásobný tréning a druhý večer som ochorel.
Naviac som mal o 4 dni naplánovanú pracovnú cestu, ktorá už nešla zrušiť. Tak som posledné dni „prípravy“ na MS preležal v posteli, vypil 100 litrov čaju a ládoval sa vitamínmi, aby som mohol aspoň šoférovať a vycestovať služobne v nedeľu do Talianska. Služobku som skrátil o pol dňa a stredu v noci na štvrtok cestoval domov, takže na obed som už bol v Dome Športu v Bratislave prevziať inštrukcie na cestu do Bishkeku, repre oblečenie a podpísať dokumenty a dostali sme inštrukcie. Všetci traja vybraní reprezentanti – Martin Foriš, Elena Masaryková a ja. Žiaden sprievod, masér, tréner, či fotograf. Ale to vôbec nevadilo, mohli sme ísť reprezentovať Slovensko na majstrovstvá sveta. To bolo v tom momente najdôležitejšie. ?
Už cesta do Budapešti trvala o hodinu dlhšie vďaka zlej premávke a nehodám. Horšie však bolo následné neustále posúvanie odletu do Istanbulu, kde sme mali na prestup do Bishkeku iba hodinu. A keďže sme nakoniec odlietali o 2,5 hodiny neskôr, let do Bishkeku sme nestihli a letenky nám prebookovali na ďalší možný let. Ten bol až na druhý deň o 18.00 hod a to sme mali byť od 10.00 hod na registrácii. Našťastie komunita fitness športu je úžasná a naši súperi z Rumunska – veľkí to ľudia – nám vybavili registráciu, dokonca aj zaistili taxi na druhý deň, prvá dobrá vec na našej výprave ?.
V Istanbule sme dostali náhradné ubytovanie asi hodinu od letiska, kde nás priviezli o 4-tej ráno a po predchádzajúcej noci za volantom a druhej prebdenej noci na letisku, som ihneď zaľahol o pol piatej nad ránom, aby som sa prespal aspoň na 3 hodinky, kým budú raňajky, lebo som bol veľmi hladný. Cez deň som stihol ešte nejaký strečing a autobus od Turkish Airlines nás odviezol na letisko. Let už meškal iba jednu hodinu a čakala nás posledná možnosť spánku v lietadle, čo nie je moja silná parketa ? Podarilo sa mi 1-2 hodinky pospať a po niekoľkých dôkladných kontrolách sme už sadli do taxíka v Bishkeku, 40 minút cesta na hotel, kde sme ihneď zaľahli na 75 minút spánku medzi 6 – 7,15 ráno.
Raňajky sme nemali, spánok bol dôležitejší, aj tak som sa cítil ako po riadnej opici, a keď sme vystúpili v Gazprom aréne, sotva som stál na nohách. V hlave som sa však pokúšal o zázrak psychického prebitia absolútneho diskomfortu, únavy, slabosti, hladu a stresu.
Prvý deň som mal na pláne tri súťaže a keď skončila posledná pred 22.00 hod, okamžite sme sa nechali odviezť na hotel, pretože sme sa už nevedeli dočkať spánku. Večeru sme, samozrejme, nestihli, ale raňajky na druhý deň – prvé a posledné „teplé“ jedlo počas pobytu v Kirgizsku – už áno ? Druhý deň sme už s trochu viac dobitými baterkami vyrazili užiť si aj druhý deň Majstrovstiev, kedy boli naplánované súťaže dvojíc.
Napriek tomu – vyhrať po takomto strese titul majstra sveta. To nie je len o natrénovaní, ale hlavne zvládaní stresových situácií. Máš môj obrovský obdiv!
Za nás všetkých troch môžem garantovať, že sme zo seba vydali absolútne maximum. Od lepších výsledkov nás viackrát delili iba viac ako sporné rozhodnutia niektorých rozhodcov. Ale to je iný príbeh ? Aj tak sa však každému z nás podarilo napriek všetkým prekážkam vybojovať po 4 medaile pre našu krajinu a k tomu aj ďalšie tri cenné (a oceňované) umiestnenia v top 6, čo je určite bezkonkurenčne najlepší výsledok spomedzi všetkých zúčastnených krajín na jedného športovca ?
Určite áno, keď si uvedomíme, že ste mali len minimálne zázemie a cestovali ste ako traja mušketieri. Verím, že po tomto úspechu budú ďalšie reprezentačné súťaže o niečom inom.
Vo viacerých krajinách sveta, ako napríklad Rumunsko, Albánsko, či Irán, by z nás boli národní hrdinovia s niekoľkonásobnými desať- , či stotisícovými odmenami od štátu, federácie, klubov, či svojho mesta, oslavovaní a vážení, miestne kluby a výrobcovia produktov by sa o nás bili, aby sme u nich mohli pracovať, či robiť im aspoň reklamu.
Možno raz ….
Zatiaľ nás pri srdci zahreje aj každé jedno úprimné blahoželanie, či poďakovanie za reprezentovanie Slovenska, rodného mesta, či gymu, v ktorom trénujeme. To, že sme reprezentovali viac ako úspešne svoju krajinu, mesto, rodinu, komunitu,… na najvyššom možnom podujatí, to nám už nikto nevezme!
To určite nie. Ešte raz, gratulujem k tomu úžasnému úspechu! Klobúk dole, máš môj obdiv.. Viem, že nielen ty, ale aj celá tvoja rodina žijete športom a tréningom a súťažiam obetujete naozaj veľa. Veď nenadarmo sa hovorí, že za každým úspešným mužom stojí silná žena.
Ďakujem, ja by som chcel tiež poďakovať všetkým, ktorí mi úprimne držali palce, či sledovali moje kroky. Chcem veľmi poďakovať SAFKST (Slovenská asociácia fitnes, kulturistiky a silového trojboja) za dôveru a možnosť reprezentovať aj napriek môjmu veku. Ďakujem Elene Masarykovej a Martinovi Forišovi za neskutočné zážitky a skvelú podporu počas celej 4-dňovej výpravy na MS, bolo mi cťou!
Najviac však chcem poďakovať mojej rodinke a predovšetkým mojej manželke Šárke, ktorá ma neustále podporuje psychicky aj fyzicky každý deň. Okrem nikdy nekončiacich kôp spoteného prádla, strávi kvôli mne v kuchyni celé hodiny a za odmenu mi môže robiť „podržtašku“ na súťažiach. Myslím, že sa nadrie častokrát viac ako ja na tréningoch a súťažiach, preto by som tie medaile chcel venovať predovšetkým jej a samozrejme našim dcérkam a mojim úžasným rodičom!“
Ďakujem ?
Kompletné výsledky Slovenskej reprezentácie
IFBB World Championship Fitness Challenge Bishkek 2023
Elena Masaryková
- 3. miesto women’s gold individual
- 2. Miesto women’s gold individual -Master
- 2.Miesto Mixed Couples Gold (s Martin Foriš)
- 2.Miesto Mixed Couples Silver (s Martin Foriš)
Martin Foriš
- 3. miesto men’s gold individual
- 2.Miesto Mixed Couples Gold (s Elena Masaryková)
- 2.Miesto Mixed Couples Silver (s Elena Masaryková)
- 1.Miesto Mens Couples Gold (s Vladimír Takáč)
Vladimír Takáč
- 1. Miesto Men’s Gold-Master
- 2.Miesto Men’s Silver-Master
- 4. miesto Men’s gold individual
- 1.Miesto Mens Couples Gold (s Martin Foriš)
- 6.Miesto Mens Couples Silver (s Martin Foriš)
- 2.Miesto Mens Masters Couples Silver (s Gusti Moldovan /Rumunsko/)
